Obojživelníky prežijú prvú časť svojho života vo vode a poslednú časť života na súši. Keď sa obojživelníky vyliahnu z vajíčok, majú žiabre, aby mohli dýchať vo vode.
Majú tiež plutvy, ktoré im pomáhajú plávať rovnako ako ryby. Neskôr sa ich telo zmení, narastú im nohy a pľúca a môžu žiť na súši. Slovo "obojživelník" znamená dva životy, jeden vo vode a jeden na súši.
Spoznajte zaujímavosti, fakty a informácie o obojživelníkoch, ktoré sme pripravili špeciálne pre deti.
1. Obojživelníky sú tvory, ktoré prechádzajú štádiom lariev. Sú z nich potom pulce.
2. V larválnom štádiu vedú obojživelníky vodný životný štýl, pričom v dospelosti žijú najčastejšie na súši.
3. Pulce dýchajú žiabrami a dospelé obojživelníky dýchajú pľúcami.
4. Obojživelníky dýchajú aj kožou a ústami.
5. Existuje obojživelník – salamander americký – ktorý dýcha iba kožou a ústami. Nemá pľúca ani žiabre.
6. Obojživelníky sú veľmi citlivé na znečistenie životného prostredia – indikujú stav životného prostredia na danom mieste svojou prítomnosťou alebo nie.
7. Obojživelníky sa delia na tri druhy – bezchvosté, ako sú žaby, bezchvosté, ako sú mloky či mloky, a beznohé, teda obojživelníky, ktoré svojím tvarom tela pripomínajú dlhé červy.
8. Celkovo je už známych asi 7000 druhov obojživelníkov.
9. Najmenší obojživelník pochádza z Novej Guiney a na dĺžku meria len 8 mm.
10. Najväčším moderným obojživelníkom je salamandra čínska, ktorá dosahuje dĺžku 1,8 metra.
11. Veda o obojživelníkoch je batrachológia.
12. Existuje náuka o obojživelníkoch a plazoch – herpetológia.
13. Obojživelníky sú chladnokrvné živočíchy – nie sú schopné regulovať svoju telesnú teplotu.
14. V dôsledku chladu chladu aktivita obojživelníkov úzko súvisí s teplotou okolia.
15. Obojživelníky majú pomalý metabolizmus, čo sa premieta do malej potrebnej energie.
16. Vedecký názov žiab je Anura, čo doslova znamená „bezchvosté“.
17. Najväčší bezchvostý obojživelník je plachý goliáš, známy ako goliášska žaba. Na dĺžku meria až 30 centimetrov.
18. Obojživelníky – teda žaby a ropuchy – obývajú všetky prostredia na Zemi okrem polárnych oblastí a morí.
19. Chvosté obojživelníky, napríklad mloky, sa podobajú na jašterice, ale nie sú s nimi príbuzné.
20. Chvosté obojživelníky môžu viesť suchozemský aj vodný život.
21. Existujú aj druhy chvostových obojživelníkov, ktoré trávia časť roka na súši a časť vo vode.
22. Beznohé obojživelníky môžu pripomínať hady alebo annelids.
23. Najväčšie druhy beznohých obojživelníkov dorastajú do dĺžky jeden a pol metra.
24. Beznohé obojživelníky najčastejšie vedú podzemný životný štýl.
25. Často krásne, pestrofarebné obojživelníky vypúšťajú smrteľné jedy. Svetlé farby sú v prírodnom svete varovaním pred možnosťou otrávenia, ak sa pokúsite zjesť daného obojživelníka.
26. Obojživelníky, podobne ako iné živočíchy, sa prispôsobujú prostrediu, ktoré zmenil človek. Hlavným príkladom sú žaby, ktoré používajú opustené fajky na zosilnenie zvukov, ktoré vydávajú.
27. Žaby sú jedným z najživších tvorov na svete. Niektorí dokážu skočiť 30-krát ďalej, než je ich vlastná miera.
28. Niektoré obojživelníky, podobne ako chameleóny, dokážu zmeniť farbu.
29. Existujú rosničky alebo obojživelníky bezchvosté, ktoré sa dokázali prispôsobiť životu v mrazoch a sú aktívne v zime.
30. Vajíčka, z ktorých sa liahnu pulce obojživelníkov, kvákajú.
31. Niektoré obojživelníky sa starajú o svoje potomstvo.
32. O chrapkáča a malé žubrienky sa starajú najmä otcovia, aby ich nezožral dravec alebo aby nevyschla voda, v ktorej sú uskladnené.
33. Niektoré bezchvosté obojživelníky pri starostlivosti o žubrienky im dokážu vyhĺbiť tunel do vodnej nádrže vzdialenej aj niekoľko metrov, ak by niečo ohrozovalo súčasnú nádrž - napríklad vyschnutie.
34. Existuje druh obojživelníka - korytnačka - samice, u ktorých súperia samice o priazeň samcov. Ide o fenomén, pretože o ženy zvyčajne súťažia muži.
35. Larválna forma obojživelníka alebo pulca je nielen veľmi odlišná od dospelej formy, ale môže byť aj väčšia.
36. Najbežnejším obojživelníkom v Poľsku je mlok obyčajný. Vyskytuje sa dokonca aj na zelených plochách v mestách.
37. Samica mloka dokáže naklásť až 600 vajíčok za jednu hniezdnu sezónu.
38. Napriek tomu, že mlok obyčajný je najbežnejším obojživelníkom v Poľsku, je u nás plne právne chránený.
39. Najväčší mlok v Poľsku je chochlatý. Dorastá do dĺžky 16 centimetrov a hmotnosti okolo 3 gramov.
40. Mlok karpatský je najdlhšie žijúci mlok v Poľsku. Existujú jedinci do 10 rokov.
41. Mloky sa zvyčajne vyskytujú v stojatých vodách alebo v ich blízkosti. Výnimkou je mlok karpatský, ktorý sa vyskytuje v tečúcich vodách, ale s pomalým pokojným prúdom.
42. Salamandra škvrnitá je najväčší chvostový obojživelník v Poľsku. Na dĺžku môže dosiahnuť až 24 centimetrov.
43. Mloky škvrnité sa vo voľnej prírode dožívajú až 20 rokov a v zajatí sa môžu usilovať o zrelý vek 50 rokov.
44. Kedysi sa verilo, že mloky škvrnité sú imúnne voči ohňu. Toto presvedčenie pravdepodobne pramenilo z neopatrnosti ľudí. Tieto obojživelníky sa radi schovávajú v hnilých pňoch, ktoré sa často používali na zapaľovanie ohňa.
45. Žaba obyčajná je najbežnejšou žabou v Európe. Po všetkom. Nachádza sa dokonca aj v Škandinávii. Je to jeden z mála druhov obojživelníkov, ktorý nepotrebuje veľa tepla.
46. V Poľsku žije modrá žaba - presnejšie močiarna žaba. Azúrová farba však nie je trvalá. Vyskytuje sa iba u samcov v období párenia.
47. Žaba močiarna sa okrem hôr vyskytuje prakticky v celom Poľsku.
48. Najvzácnejšia poľská žaba je dalmatínska žaba, známa aj ako piesková.
49. Piesočná žaba môže skákať až dva metre. Má len 9 centimetrov a váži od 30 do 60 gramov.
50. Najväčšia žaba v Európe, a teda aj v Poľsku, je jalec čiernohlavý. Na dĺžku dosahuje maximálne 17 centimetrov.
51. Vo francúzskej kuchyni je vysoko cenená žaba čiernohlavá. Práve jej svalnaté, toľké končatiny, sú upravené ako žabie stehienka.
52. Najmenšia žaba v Poľsku je jazerná žaba. Dorastá maximálne do 8 centimetrov dĺžky, najčastejšie je to okolo 5 centimetrov.
53. Žaba jazerná, hoci je najmenšia, má najväčšiu mrazuvzdornosť zo všetkých poľských žiab. Zažíva mrazy až 10 stupňov pod nulou.
54. Vodná žaba, veľmi obľúbený druh žaby, predstavuje pre vedcov jednu z najväčších záhad. Nejde o samostatný druh v užšom zmysle slova. Častejšie sa to považuje za výsledok zmiešania medzi žabou močiarnou a žabou rybničnou.
55. Vodné žaby dokážu za jednu hniezdnu sezónu naklásť až 11 500 vajec s pulcami.
56. Rosnička je príkladom poľského obojživelníka, ktorý dokáže zmeniť farbu. Primárna farba je zelená, ale môže sa meniť od žltej až po čiernu.
57. Ropucha sivá nemusí byť vždy sivá. Existujú jedinci s červenkastou farbou.
58. Práve ropucha obyčajná mala byť atribútom bosoriek a bosoriek, posielajúcich na statok nešťastie. Verilo sa, že kvôli nim môžu kravy prestať dávať mlieko.
59. Burbot obyčajný, ktorý sa vyskytuje v Poľsku, je príkladom obojživelníka, ktorý trávi celé dni pod zemou, aby sa len v noci chodil najesť.
60. V Poľsku žijú dve ropuchy – horské a nížinné. Obaja majú podobný obranný systém – majú tvar člna, aby odhalili svetlé miesta, ktoré ich robia jedovatými. Ak to útočníkovi nepomôže, vylúči lepkavú bielu látku, ktorá je toxická a má trpký nepríjemný zápach.