1. Wincenty Witos sa narodil v Dwudniaki, zoskupení niekoľkých fariem neďaleko Tarnowa, do rodiny, ktorá zápasí s extrémnou chudobou. Miestnosť, ktorá slúžila ako jedáleň, bola prerobená zo stajne a budúci premiér si musel privyrábať ako drevorubač, aby uživil seba, svojich rodičov a početných súrodencov.
2. Rodičia Wincentyho Witosa boli negramotní, a tak ich ako chlapec musel veľmi vrúcne nabádať, aby mohli chodiť do školy. Prioritou v jeho dome bolo udržiavanie farmy a každodenná tvrdá práca, zatiaľ čo štúdium sa zdalo byť detským rozmarom.
3. Po horlivom presviedčaní Wincenty Witos presvedčil svojich rodičov, aby sa stali ďalším zemanom v rodine a začal študovať na škole. Rýchlo sa ukázalo, že je jedným z najusilovnejších a najtalentovanejších študentov. Dosiahol úspechy vo vede a školskom živote, stal sa predsedom inštitúcie. Keď sa finančná situácia Witosovcov ešte viac zhoršila, mladý Wincenty musel odísť zo školy, no pod dohľadom starostlivého učiteľa sa ďalej vzdelával a študoval sám.
4. Svoju politickú kariéru začal dobrodružstvom s novinárčinou v týždenníku „Przyjaciel Ludu“, pre ktorý pracoval ako korešpondent. Sám hovoril, že nikdy nemal prehnanú citlivosť či poetické sklony, no všetko sa snažil vidieť realisticky. Jeho pragmatický postoj si rýchlo získal priaznivcov a ospravedlňovatelia jeho názorov na roľnícke záležitosti bola väčšina.
5. Po ére Mladého Poľska nastal čas, keď sa do zbrojenia zapojili všetky krajiny Európy. Spory veľmocí o balkánsky kotol a neskôr sarajevský prevrat a hroziaca prvá svetová vojna si vyžiadali zjednotenie Poliakov zo všetkých troch oddielov. Situácia bola taká zložitá, že tieto tri skupiny žili vyše sto rokov v úplne odlišných administratívnych a kultúrnych realitách. Poľský kruh, do ktorého patril Wincenty Witos, zastupoval Poľsko v parlamentoch rozdeľujúcich sa štátov. Wincenty Witos počas vojny opakovane zdôrazňoval škody, ktoré Poliakom spôsobili Nemci a Rakúšania, av roku 1917 oznámil vznik nezávislého Poľska bez podpory západných mocností.
6. Okrem aktivít v prospech roľníckeho hnutia bol Wincenty Witos trikrát premiérom Poľska. Prvýkrát túto funkciu zastával v rokoch 1920-1921. Druhýkrát bol prezidentom ministrov od mája do decembra 1923 a naposledy na niekoľko dní v máji 1926. Práve vtedy séria vládnych kríz a averzia voči vláde Wincentyho Witosa vyprovokovali Józefa Piłsudského, aby uskutočnil májový prevrat a zaviedol autoritársku vládu založenú na armáde. Už v októbri toho istého roku bol predsedom vlády samotný vodca Sanacja - Józef Piłsudski.
7. V roku 1930 bol Wincenty Witos zatknutý Piłsudského jednotkami na základe obvinenia z údajných príprav na štátny prevrat. Stúpenci Sanation nemohli dopustiť prevrat v krajine, nieto stratiť práve vybojovanú moc, a preto bol Witos umiestnený do pevnosti Brest ako väzeň.
8. Zatknutie Witosa bolo začiatkom rastúceho konfliktu medzi vládnucou Sanacjou a opozičnými skupinami a predovšetkým predohrou Brestského procesu. Konal sa v rokoch 1930 až 1932 na príkaz Józefa Piłsudského. So zatknutými sa zaobchádzalo mimoriadne kruto, bol im odopretý kontakt s príbuznými a bolo bežnou praxou väzňov týrať alebo ich psychicky dobíjať, napríklad simulovaním popráv.
9. Wincenty Witos mal dôvody postaviť sa proti vládnucej strane. Májový prevrat ho pripravil o post ministra a po Brestskom procese musel opustiť rodnú krajinu a zaplatiť pokutu. Ako zarytý odporca a nepriateľ Józefa Piłsudského sa v roku 1936 zúčastnil na stretnutí venovanom vytvoreniu silnej opozície voči Piłsudskému. Toto stretnutie sa konalo na švajčiarskom panstve Ignacyho Paderewského a zúčastnili sa na ňom mnohí prominentní hostia ako generáli Władysław Sikorski a Józef Haller.
10. Po rozsudku v Brestskom procese emigroval Wincenty Witos do Československa. Žiaľ, od Mníchovskej dohody, keď západné mocnosti darovali Hitlerovi Sudety, sa vedelo, že nacisti majú čoraz väčšiu chuť na české územia. V marci 1939 sa Česi bez výstrelu vzdali Hitlerovi, čím vznikol Protektorát Čechy a Morava. Napätá situácia u našich susedov prinútila Witosa okamžite sa vrátiť do krajiny.
11. Návrat do rodnej krajiny v marci 1939 bol pre Witosa zrážkou s dynamickou politickou situáciou a obavou z ďalšieho ozbrojeného konfliktu v celosvetovom meradle, ktorý sa dal očakávať od siete spojeneckých dohôd medzi európskymi a inými krajinami. V apríli Adolf Hitler porušil pakt o neútočení s Poľskom, a tak si pragmatický Witos začal uvedomovať nebezpečenstvo, ktoré ho čaká. Keď 1. septembra zaútočila nemecká bojová loď na poľskú základňu pre prebíjanie zbraní a munície na polostrove Westerplatte, začala sa vojna, ktorá svojou brutalitou a dosahom zatienila všetky doterajšie skúsenosti ľudstva. 3. septembra 1939 bol Wincenty Witos na ceste do Ľvova, keď bol počas bombardovania zranený.
12. Po vypuknutí 2. svetovej vojny z dôvodov, ktoré poznali len oni sami, nacisti uznali Wincentyho Witosa za vynikajúci materiál pre vodcu kolaborujúceho s Treťou ríšou. Politik, pre ktorého boli Poľsko a pravda prvoradými životnými hodnotami, odmietol ponuku spolupráce s nacistami a vytvorenie bábkovej vlády pod dohľadom Adolfa Hitlera.
13. Reakciou Adolfa Hitlera na jeho odmietnutie spolupráce s nacistami bolo zatknutie Wincentyho Witosa. Bývalého poľského premiéra zatkli 16. septembra 1939. Witos bol zadržiavaný nacistickými úradmi v rôznych zariadeniach a v roku 1941 bol prepustený pre zdravotné problémy. Stále bol však pod osobitným dohľadom gestapa a bolo mu odopreté právo opustiť svoj rodinný dom.
14. Wincenty Witos počas svojej internácie spolupracoval s poľským undergroundom. Žiaľ, neustály dozor Nemcov boj proti okupantovi neuľahčil. Witos sa skrýval v Krakove a neskôr vznikol plán, aby odletel do Londýna, kde mala okrem iných základňu aj poľská vláda. Nápad sa však neuskutočnil a Witos bol v roku 1945 zatknutý Červenou armádou. Dokonca aj samotný Winston Churchill ho chcel dostať zo sovietskej väzby.
15. Wincenty Witos zomrel krátko po skončení 2. svetovej vojny. Pochovali ho v rodnom meste a impozantný pohrebný sprievod zaplnili davy priaznivcov roľníckeho hnutia. Witos je dodnes známy ako prvý politik v Poľsku, ktorý dal hlas a právo rozhodovať o sebe poľským roľníkom.