Kobylka je jeden z najkrajších hmyzu, s ktorým sme v kontakte, zvečnený v rozprávkach a rozprávkach. Ide o hmyz orthoptera, ktorý odborne nazývame kobylka skákavá.
Kobylka sa objavila v poľskej rozprávke o včielke Maji, ako aj v rozprávkach Ezop a La Fonatine. Je to symbol nerozvážnosti, bezstarostnosti a života v okamihu.
Keď sa kobylky šúchajú zadnými nohami o kryty, vydáva sa charakteristický zvuk, ktorý okamžite rozpoznáme. Častejšie sa teda zaoberáme „hudbou“ poníkov ako samotnými koňmi.
Kobylky majú valcovité telo a ich tykadlá sú dlhšie ako celé brucho. Ich sluchové orgány sú umiestnené na holeniach predných nôh, majú veľké oči a mimoriadne silný náustok.
Kobylky sú všežravce, ale povaha ich predátorov určuje ich jedálny lístok, preto radšej lovia iný hmyz. Ak nemajú možnosť získať nejaké bielkoviny v podobe iného hmyzu, vyberú si akékoľvek rastliny, ktoré majú k dispozícii.
Kone milujú trávnaté plochy, preto najčastejšie žijú na poliach, v lesoch a záhradách. Vďaka svojej nezvyčajnej štruktúre môžu skákať veľmi vysoko.
Kobylky majú stridulačný aparát, čo je hlasový orgán. Funguje tak, že si dve časti tela šúchate o seba správnou frekvenciou. Samec takto láka samičku zvukmi.
Pred časom vyvolali vo svete milovníkov hmyzu senzáciu prichádzajúce fotografie ružových kobyliek. Za ich krásnu farbu môže fenomén erytrizmu, teda nadmerné začervenanie tela. Táto mutácia je spôsobená recesívnym génom, rovnako ako albinizmus.
Keď samicu očarí hudba samca, spária sa medzi nimi. Vajíčka kladú na ornicu a na jar sa liahnu mladé kobylky.
Vedci zistili, že kobylky, podobne ako niektorí ľudia, jedia viac, keď sú v strese. Vtedy siahajú po rastlinách bohatých na sacharidy.
Kobylky sú pochúťkou pre mnohé ryby, a preto rybári často používajú ako návnadu umelé kobylky, čím zvyšujú svoje šance na dobrý úlovok.