Vyznačuje sa monumentálnou veľkosťou a dokonalými proporciami Panteón (latinsky Panteón) Nie bez preháňania sa o ňom hovorí ako o jednej z najzachovalejších stavieb z dávnych čias. V materiáloch vystavených na informačných tabuliach dokonca nájdeme informáciu, že ide o jedinú antickú pamiatku v Ríme zachovanú v pôvodnej podobe.
V tomto bode stojí za to pripomenúť že mnohí z nových kresťanských zástupov Večného mesta si veľmi nevážili dedičstvo starých ľudí, čo sa prejavilo okrem iného aj v pomocou starovekých štruktúr ako… lomy. Chrámy a budovy mali najväčšie šťastie a premenili sa na kresťanské kostoly. Vďaka vysväteniu sa zachovali v priemernom alebo dobrom stave, aj keď väčšina z nich bola značne prestavaná. Jednou z výrazných výnimiek je Panteón, ktorý po odstránení moderných doplnkov na konci XIX storočia vyzerá takmer rovnako ako v deň uvedenia do používania.
Panteón v staroveku
Panteón bol vybudovaný v oblasti tzv Marsove polektorý sa tiahol na západ od republikánskych hradieb obklopujúcich centrum antického mesta. Súčasný Panteón je treťou budovou postavenou na tomto mieste.
Prvá budova bola postavená v r 27-25 pred Kristom na príkaz Marka z Agrippyktorí chceli osláviť víťazstvo bitka pri Actiu nad spojenými silami Mark Antony a Kleopatra. Slávny veliteľ plánoval pomenovať budovu po Octaviana Augusta a dal dovnútra sochu prvého cisára, ale cisár to odmietol a nakoniec bola socha umiestnená dovnútra Július Caesara sochy Octaviana Augusta a Marka z Agrippy umiestnený na kolonáde susediacej s chrámom. Pôvodná verzia budovy bola postavená na obdĺžnikovom pôdoryse.
Budova, ktorú postavil Marcus Agrippa, vyhorela pri jednom z veľkých požiarov v Ríme v r 80 rokov. Chrámy boli prestavané za vlády cisára Domicián (vládol v rokoch 81 až 96), ale postihol ho aj tragický osud. IN 110 rokov zasiahol Panteón blesk, v dôsledku čoho budovu opäť pohltil požiar.
Tretia a posledná prestavba sa začala pravdepodobne tesne po zničení tej predchádzajúcej, keď bol pri moci cisár Trajan. Zomrel v 117 rokov panovník sa však dokončenia stavby, ktorú dokončil až jeho nástupca, nedožil Hadriána. Oficiálne ukončenie prác je datované o hod 125 rokov.
Práve skutočnosť, že prestavba bola dokončená za vlády Hadriána, viedla dlhé stáročia k mylnej predstave o dátume výstavby Panteónu. Hadrián sa preslávil ako cisár, ktorý neuviedol svoje meno na žiadnej z budov postavených počas jeho vlády (okrem budovy zasvätenej Traianovi, ktorý si ho adoptoval a správal sa k nemu ako k synovi). Výsledkom bolo, že nápis nad vchodom vzdal hold staviteľovi prvej budovy Marekovi Agrippovi: M. AGRIPPA. L. F. COS. TERTIVM. FECIT., čo môžeme preložiť ako "Túto budovu postavil Marcus Agrippa, syn Luciusa, konzula už tretíkrát v rade.". Z tohto dôvodu sa dlho mylne verilo, že Panteón vznikol v druhom polčase 1. storočie pred Kristom Je pozoruhodné, že táto sekvencia využíva zachované fragmenty z pôvodnej budovy.
Pôvod názvu a účelu stavby
Slovo Panteón je odvodené z gréckeho slova Pantheato znamenalo "chrámy všetkých bohov". V budovách tohto typu bolo uctievaných všetkých dvanásť olympijských bohov a vládnuceho vládcu. Budova postavená za čias Marka Agrippu bola zasvätená dvom božstvám (Venuša a Mars) a Július Caesar.
O konečnom osude budovy z Hadriánových čias však nepanuje úplná zhoda. Vo vnútri kruhovej budovy sa mohli konať verejné pojednávania, súdne spory a oficiálne zhromaždenia. Iná teória hovorí, že chrám mal byť miestom uctievania cisára, hoci v samotnom Ríme sa to veľmi často nepraktikovalo.
Ak predpokladáme, že Panteón slúžil ako chrám, tak posledné desaťročie možno považovať za jeho symbolický koniec 4. storočie, Kedy to je Theodosius I. Veľký, posledný cisár (nerozdelenej) Rímskej ríše, presadil zákaz prevádzky pohanských chrámov.
Architektúra
Panteón pozostáva z dvoch vzájomne prepojených častí: predsieň vo forme portika a rotundyktoré sa podľa niektorých kritikov či dokonca bežných turistov k sebe nehodia. Dnešnú recepciu určite ovplyvňuje aj to, že zo starej vonkajšej výzdoby budovy sa nezachovalo nič. Predpokladá sa, že átrium (zvonku aj zvnútra) bolo obložené skutočným mramorom a steny rotundy štukami imitujúcimi mramor – aké sa používali napríklad pri výzdobe rímskych kúpeľov. Vonkajšia časť kupoly bola zdobená pozlátenými bronzovými platňami, ktoré boli odstránené v r 663 na príkaz byzantského cisára Konstans II.
Zádverie vedúce do hlavnej časti budovy je široké 34 metrov a hlboko 20 metrov a má podobu monumentálneho portika o 16 žulových stĺpov v korintskom poriadku. Prvý riadok pozostáva z osem stĺpcovza ktorými sa skrývajú tri uličky oddelené riadkami po dva stĺpce. Tri stĺpy na vonkajšej ľavej strane portika boli spomenuté v r XVII storočia.
Spomínaný nápis je umiestnený na prednej strane predsiene M. AGRIPPA. L. F. COS. TERTIVM. FECIT. („Túto budovu postavil Marcus Agrippa, syn Luciusa, konzula už tretíkrát v rade“). Vďaka práci archeológov je známe, že v staroveku z portika vychádzalo niekoľko metrov dlhé pódium.
Druhá časť objektu je rotunda, teda kruhová stavba s polkruhovou kupolovitou strechou a stenami o hr. šesť metrov. Do rotundy vedú masívne bronzové dvere vysokej výšky 7,50 metra. Existuje konsenzus, že viactonové dvere sú zo staroveku, ale je nepravdepodobné, že by to bola pôvodná brána.
Na vrchole rotundy sa nachádza otvor tzv oculusktorý má priemer nad 9 metrov. Oculus zabezpečil osvetlenie budovy. Zaujímavým zážitkom je návšteva Panteónu počas slabého dažďa a sledovanie toho, ako vo vnútri budovy lietajú kvapky vody. Na poludnie je línia slnka cez otvor zarovnaná s líniou dverí.
Uvedomenie si otvorenej strechy môže okamžite vyvolať otázku potenciálnych mlák. Bol však inštalovaný v podlahe 22 malých otvorovktoré odvádzajú vodu. Tu stojí za zmienku, že aj podlaha pochádza z dávnych čias – na jej vytvorenie bol použitý červený mramor Egypt a biele z ázijská menšina.
Stavba rotundy je považovaná za jeden z najlepších príkladov umenia rímskej architektúry. Priemer rotundy je približne 43,3 metra a rovná sa výške budovy (od podlahy po okulus). Po prekročení prahu pamätníka sú okamžite viditeľné kazetové geometrické vzory na klenbe rotundy. Zaujímavosťou je, že ich hranaté výrezy mali nielen pekne vyzerať, ale aj znížiť hmotnosť celej konštrukcie.
Rotundu obklopuje sedem vzájomne sa prelínajúcich štvorcových alebo polkruhových kaplniek a osem výklenkov, ktoré využívajú okrem iného napr. ako hrobové miesta. Medzi nimi môžeme pozorovať stĺpy v korintskom poriadku.
Panteón v stredoveku a novoveku
Po páde Rímskej ríše bola budova pravdepodobne opustená a pomaly chátrala. Panteón vďačí za svoj druhý život rozhodnutiu byzantského cisára Phocaskto v 609 odovzdal práva na starobylú stavbu pápežovi Bonifác IV.
Pápež budovu vysvätil ako kostol Blahoslavená Panna Mária mučeníkov (lat. Sancta Maria ad Martyres), vďaka čomu budove nehrozilo zbúranie alebo využitie ako kameňolom.
Žiaľ, vládcovia pápežských štátov sa nezdráhali zaviesť zmeny do interiéru chrámu alebo použiť jeho fragmenty na iné účely. V predchádzajúcej časti článku sme spomínali odoberanie bronzových platní v druhej polovici VII storočia. V poradí, v prvom pol XVII storočia pápež Urban VIII nariadil odstránenie hnedých nosníkov zo zádveria, ktoré boli roztavené a použité pri stavbe. 80 kanónov neskôr umiestnený na Anjelskom hrade.
Existuje aj legenda, že odobratá ruda bola dobrá Gian Lorenzo Berninikto ho mal použiť pri práci na slávnom baldachýne v St. Peter.
Počas svojho pontifikátu Urban VIII Nad Panteónom boli pridané aj dve dvojičky. Tento výrazný prírastok si medzi obyvateľmi vyslúžil posmešnú prezývku "oslie uši". Našťastie na konci XIX storočia veže boli nakoniec demontované.
Súčasný vzhľad interiéru Panteónu je výsledkom zmien vykonaných v r 18. storočie pod záštitou barokového architekta Paolo Posi.
Kaplnky a hrobky
Vnútornú stenu rotundy obklopujú výklenky premenené na kaplnky (predtým to boli pravdepodobne sochy božstiev) a výklenky.
Vysoký oltár nachádza sa v najväčšom výklenku priamo od predných dverí. V klenbe uvidíme mozaiku v byzantskom štýle datovanú do r 18. storočie. Na ľavej a pravej strane sú umiestnené po tri kaplnky a potom štyri výklenky. Centrálne kaplnky sú polkruhové a bočné sú pravouhlé.
Najmonumentálnejšia z hrobiek je hrobka prvého kráľa zjednoteného Talianska Viktor Emanuel IIktorý bol umiestnený na pravej strane centrálnej kaplnky. Na opačnej strane leží druhý taliansky kráľ Humbert I. spolu s manželom Małgorzata Savojská. V kráľovských hrobkách držia dôstojní strážcovia.
Na pravej strane Humbertovej hrobky nájdete výklenok s hrobkou slávneho renesančného umelca a architekta Raphael Santinad ktorým dominujú dva holuby. Rafael zomrel vo svoj deň 37. narodeniny a na vlastnú žiadosť bol po smrti prevezený do Panteónu. Nad jeho hrobom sa týči socha Madonna del Sasso dláta Lorenzettoktorý bol jedným zo žiakov renesančného majstra.
V prvom pol XIX storočia pápež Gregor XVI sa rozhodol exhumovať Raphaelov hrob, aby skontroloval, či sa v ňom nachádza umelcovo telo. Po očakávanom náleze tela umelca pochovali druhýkrát v r 1. storočie pred Kristom Rímsky sarkofág vytesaný latinskými sekvenciami "ILLE HIC EST RAPHAEL, TIMVIT QVO SOSPITE VINCI RERVM MAGNA PARENS, ET MORIENTE MORI" (Tu odpočíva Rafael.
Vľavo nad hrobom vidíme bronzový portrét umelca datovaný do r XIX storočia.
Naľavo od hrobky kráľa Humberta leží ďalší renesančný umelec - Baldassare Peruzzi (Angl. Baltazar Peruzzi).
Námestie Piazza della Rotonda a fontána
Oproti Panteónu je malý Námestie Rotunda (vlastné Piazza della Rotonda)ktorá zdobí v strede Fontána Pantheon (taliansky: Fontana del Pantheon).
Prvá fontána na námestí bola postavená v r XVI storočia na žiadosť pápeža Gregor XIIIale jeho súčasný vzhľad je výsledkom skorej prestavby 18. storočievykonal počas jeho pontifikátu Klement XI.
Centrálnu časť fontány tvorí egyptský obelisk pokrytý hieroglyfmi, datovaný do r 13. storočie pred Kristom
Návšteva Panteónu
Panteón je jednou z najnavštevovanejších rímskych pamiatok. Ak plánujeme návštevu uprostred dňa (najmä v letnej sezóne) potom musíme brať do úvahy nespočetné davy vo vnútri. Podľa nás je najlepšie prísť na otvorenie hneď, keď už na mieste nebude toľko turistov. Návšteva Panteónu bez davov je úplne iný zážitok ako pretláčať sa masami návštevníkov.
Ak prídeme dostatočne skoro, nájdeme aj prázdne námestie Piazza della Rotonda, ktoré je cez deň takmer vždy preplnené.
Vo vnútri si dávajte pozor na peňaženku a iné cennosti. Preplnené atrakcie zadarmo sú Mekkou zlodejov.
Vstupenky do Panteónu
Vstup do Panteónu je bezplatný. (od januára 2022) Treba však počítať s tým, že v blízkej budúcnosti môže byť zavedený malý poplatok za vstup do interiéru.
Panteón - otváracie hodiny
Panteón je otvorený každý deň okrem: 1. januára, 1. mája a 25. decembra. (Stav z januára 2022)
- Pondelok až sobota: od 8:30 do 19:30
- Nedeľa: od 9.00 do 18.00 hod.
- sviatky: od 9:00 do 13:00 hod.
Posledný vstup je možný do 15 minút pred zatvorením.
Návštevy nie sú možné počas svätej omše v nedeľu a vo sviatok o 10.30 h a v sobotu o 15.30 h.
Bibliografia:
- Amanda Claridge, Rím. Oxfordský archeologický sprievodca, 2010
