Kosy patria medzi obľúbené a ľahko rozpoznateľné stredne veľké vtáky z čeľade drozdov. Sú to aj mimoriadne aktívni speváci, ktorí nám už od marca spríjemňujú večery svojimi trilkmi. Aké sú ďalšie zaujímavé fakty súvisiace s týmito vtákmi?
Dospelé samce kosov majú čierne operenie, od ktorého sa jasne odlišuje charakteristický žltý zobák a žltý krúžok okolo očí. Perie samíc je čierne a hnedé, so škvrnitými prsiami. Farba zobáka je hnedá.
Mladé kosy majú aj v prvom nátere hnedý odtieň. Až po prvom preperení začnú ich krycie perie nadobúdať dospelú farbu, okrem remiges a retriciek, ktoré umožňujú určiť ich vek. Až v polovici leta, v druhom roku života, úplne menia svoje perie na dospelé.
Kosy pri nich hniezdia od marca do augusta v nízkych tŕnitých kríkoch, živých plotoch, na budovách alebo aj v balkónových debnách. Ich interiéry sú tzv pats, čiže vystlané vrstvy zeme a kompostu steblami trávy.
Do jednej znášky sa umiestni 3-5 zelenomodrých a hrdzavohnedo škvrnitých vajec kosa. V priebehu roka sú kosy schopné odchovať až 5 znášok. Mláďatá spočiatku kŕmia obaja rodičia, no po 14 dňoch začnú opúšťať hniezdo.
Kosy sa prirodzene vyskytujú v lesoch a zalesnených oblastiach, ale žijú aj v mestách, kde sa ich populácie trvalo usadzujú.
Potulné kosy z lesných populácií dokážu spievať zložitejšie melódie ako ich usadení bratranci v meste. S najväčšou pravdepodobnosťou sa osobné kosy počas svojich ciest naučia oveľa viac melódií ako samce v južnej Európe a mestské kosy sa môžu učiť len od obmedzeného počtu samcov zo susedných území.
V Poľsku sú kosy pod prísnou ochranou, zatiaľ čo v mnohých krajinách južnej Európy ide o lovnú zver.
Európske kosy migrujú na jeseň a zimujú v teplejších klimatických podmienkach krajín okolo Stredozemného mora.