Staré Mesto bolo po stáročia považované za štvrť s jednoznačne remeselným a výrobným charakterom. A takmer vždy zostalo tak trochu v tieni bohatého, kupeckého Hlavného mesta. Názvy tunajších ulíc: Kowalska, Igielnicka, Stolarska a Bednarska zdôrazňujú, že boli pracoviskom mnohých remeselníkov.
V polovici 14. storočia tu bol vybudovaný kanál Radunia. Voda – keď ešte neexistovala elektrina – bola hybnou silou remeselných fabrík, akými boli mlyny, píly či kováče. Zároveň odobral znečistenie a odpad vznikajúci pri výrobe.
Išlo o investíciu financovanú Rádom nemeckých rytierov, ktorá na dlhé roky definovala charakter okresu. Práce sa začali v roku 1338. Kanál sa tiahol pozdĺž malebných svahov kopcov a spočiatku ústil priamo do Visly, no v 17. storočí sa jeho záverečná časť zmenila a odvtedy sa jeho vody vlievajú do rieky Motława na úrovni ostrova Ołowianka.
Kanál mal kedysi niekoľko vetiev, dnes je tu len jedna, najširšia, ktorú nazývame Veľká Radunia. Pozdĺž toho istého kanála sa ako huby po daždi objavovali početné mlyny, olejárne, vyhne… Jedna z týchto budov – Veľký mlyn – dodnes láka tisíce turistov z celého sveta. Je to najväčšia stavba tohto typu zo stredoveku v Európe! Bol postavený v polovici štrnásteho storočia.
Aby mohol byť vybudovaný, prúd kanála Radunia bol zámerne oddelený, aby vznikol tzv. Ostrov štítu. Bola tam umiestnená budova mlyna. Stavbu zadal Rád nemeckých rytierov. Aj dnes veľkosť Veľkého mlyna udivuje veľké skupiny turistov, ktoré sem prichádzajú. Zo severnej strany je vidieť prístavbu, teda bývalú gigantickú pec na chlieb.
Po bývalých továrňach už nie je veľa stôp, väčšina z nich bola zatvorená v 19. a 20. storočí. Moderné továrne potrebovali viac priestoru, technológia sa vyvinula a mnohé závody už nepotrebovali na výrobu blízko vody. Priemysel sa presunul do iných okresov, napr.
Dolné mesto. Nepotrebné kanály boli zasypané, taký bol osud ramien Radunského kanála.
Práve tu sa nachádzajú početné kostoly, často veľmi dôležité pre dejiny mesta či dokonca dejiny Poľska ako celku, ako napríklad Kostol sv. Brigid, ktorej zásluhy o rozvoj opozície Solidarita nemožno preceňovať. Moderný interiér chrámu dokonale zapadá do hnutia Solidarita v poľskej histórii. Aj vybavenie odkazuje na kreativitu, ktorou je Gdansk preslávený po celom svete – umenie jantáru.
Oplatí sa vidieť aj miesto spojené s veľmi dramatickým začiatkom nepriateľských akcií v septembri 1939, a to s Poľskou poštou. Poľskí poštári 1. septembra 1939 statočne odolávali väčšine nemeckých jednotiek 14 hodín.
Po skončení vojny sa Staré Mesto obnovovalo pomerne pomaly a krátko, no stále je to krásna štvrť, ktorú stojí za to navštíviť.
Stará radnica v Gdansku je nepochybne považovaná za perlu manieristickej architektúry. Niekoľko storočí slúžil ako sídlo vedenia Starého Mesta. Po trinásťročnej vojne (prebehla v rokoch 1454 - 1466) síce Staré Mesto stratilo samostatnosť, no zachránila sa náhrada za autonómiu, ktorú vyjadrili mj. samostatná budova radnice. Pamätník postavili koncom 16. storočia podľa projektu Antonia van Obberghena, pravdepodobne najvýznamnejšieho architekta v histórii Gdanska. O ekonomickej priepasti medzi Starým Mestom a Hlavným mestom svedčí čas, počas ktorého úrady popisovanej mestskej časti čakali na financovanie výstavby radnice.
Na pôžičku od mestských obchodníkov čakali 12 rokov! V útrobách radnice boli mnohé budovy prenesené z už neexistujúcich obecných budov. V 17. storočí (od roku 1641) tu funkciu prísažného, potom radného (od roku 1651) zastával Jan Heweliusza, jeden z najvýznamnejších mešťanov v tisícročnej histórii Gdanska!
Priamo pred Starou radnicou stojí socha Jána Heveliusa, známeho astronóma, optika, pivovarníka a radného Starého Mesta a hneď vedľa Obchodný dom Wielki Młyn. Neposlušní vtipkári z času na čas strčia Heveliusovi do ruky plechovku od piva - tento vtip, na rozdiel od zdania, nemá hlbší zmysel, pretože astronóm bol aj výrobcom uznávaného chmeľového nápoja. Stenu neďalekého nájomného domu zdobí krásne maľovaná obloha, ktorá je odkazom na astronomické úspechy Heveliusa.