Ruiny plné tajomstiev a mimoriadne malebné lákajú rok čo rok desiatky turistov. Oplatí sa na chvíľu opustiť Bratislavu a vydať sa tam, kde sa Morawa vlieva do Dunaja.
Hrad Devín – názov
Dnes je ťažké jednoznačne povedať, čo praslovanský výraz znamenal "devín" (často prítomný v iných miestnych názvoch). S najväčšou pravdepodobnosťou by mali byť spojené s vežou a slovom pre opevnené vyhliadkové miesto. Podľa iného konceptu by to znamenalo miesto prenasledované zlými duchmi. Niektoré legendy spájajú hrad so slovanským "deva" to jest dievča - vedci sú však voči takémuto pôvodu skeptickí.
Hrad Devín - história
Vysoká skala na sútoku dvoch riek bola ideálnym obranným a pozorovacím miestom. Nečudo, že tu archeológovia našli stopy osídlenia už z neolitu. Bol umiestnený v oblasti rímska posádka, a v časoch Veľkomoravskej ríše tu bol postavený kostol. S najväčšou pravdepodobnosťou mal Devín v tom čase administratívnu, obrannú a možno aj misijnú funkciu. Niektorí historici sa ho pokúšajú spájať s tými, ktoré sa objavujú vo Fuldaiských análoch (pod dátumom 864) Dovina (opis vojny medzi Ľudovítom Nemcom a Veľkou Moravou). Nedá sa však s určitosťou povedať, či ide o to isté miesto.
V stredoveku tu vyrástol obranný hrad, ktorý často menil svojich majiteľov (patril do Uhorského kráľovstva, ale aj do Rakúskeho kniežatstva). V 15. storočí bola k hradu pristavaná obytná časť a kvôli tureckému nebezpečenstvu bolo zmodernizované opevnenie. Po porážke Uhorska pri Mohaczi stratila pevnosť svoj význam. Potom sa hrad dostal do rúk rodina Batory. Poslednými majiteľmi sídla boli členovia rodina Pálffyovcov.
V roku 1809 bol Devín vyhodený do vzduchu napoleonskou armádou. Dodnes sa nevie, prečo sa tak stalo. Hrad nemal vojenský význam a tento vandalský čin je ťažké vysvetliť strategickými dôvodmi. Majitelia sa rozhodli, že ruiny už nebudú prestavovať.
V 19. storočí sa hrad stal mimoriadne významným miestom pre vznikajúce slovenské národné hnutie. 24. apríla 1836 prišiel k ruinám filozof a národný aktivista Ľudovít Štúr spolu so svojimi študentmi. Spievali sa vlastenecké piesne a odzneli slávnostné príhovory. Mnohí z účastníkov tohto zájazdu sa neskôr zapojili do politických či kultúrnych aktivít (Jonas Záborský, Jozef Miloslav Hurban či August Horislav Škultéty). V roku 1896 Maďari zinscenovali tzv Arpádov stĺpsymbolizovať ich tisícročnú vládu nad Dunajom. Pamätník bol zničený Slovákmi v roku 1921. V povojnovom období bola pri hrade hranica medzi Rakúskom a Československom. Komunistické úrady v obave z úteku obkolesili oblasti ostnatým drôtom a strážnymi vežami (v 80. rokoch bol hrad pre turistov uzavretý) a kasárne sa nachádzajú na vrchu Devínska Kobyla. Dnes sa dá Devín navštíviť - je to jedno z najmalebnejších miest v okolí Bratislavy, ktoré každoročne láka davy turistov.
Hrad Devín – legendy
K ruinám sa viaže niekoľko starých povestí. Jeden z nich hovorí o rytierovi, ktorý uniesol svoju milovanú pretože jej rodičia nechceli súhlasiť so sobášom svojej dcéry. Keď sa začali prípravy na svadbu, na hrad zaútočili žoldnieri, ktorých si najali. Rytier sa zamkol v poslednej veži s dievčaťom a snažil sa tam brániť, no musel násilníkom podľahnúť. Panna, keď videla smrť svojho milého, vrhla sa do vôd Dunaja. Odvtedy malá vežička na rieke sa volá Maiden.
Devín má aj jedno z najneobvyklejších duchov na hrade. On je… čierna koza! Podľa povesti stáli v minulosti na Dunaji dva hrady obývané dunajskými skalami sestry čarodejnice. Krásne ženy mali magické tajomstvo - dostali ich od svojej matky začarované jablkáktoré im mali priniesť šťastie a dlhý život. Nerozumné dievčatá určitých sesterských citov priniesli ovocie. Žiaľ, museli sa zamilovať do toho istého muža. Keď vyvolený opätoval náklonnosť pani z Devína, jej sestra jablko rozbila o zem. V tom istom momente zomrela šťastne zamilovaná čarodejnica. Zo zlej sestry sa stala čierna koza a dodnes sa zdržiava v ruinách a straší turistov.
Hrad Devín - návšteva (aktualizované v júli 2022)
Vstup na zrúcaninu je z parkoviska na Slovanskom nábreží. Po zakúpení vstupeniek a prechode bránou sa ocitneme v areáli nízkeho hradu. Napravo od cesty, v zastrešenej miestnosti, vidíme základy kostola z čias Veľkej Moravyktoré tu v roku 1975 objavili archeológovia. Našlo sa aj niekoľko hrobov, patriacich s najväčšou pravdepodobnosťou ľuďom z okolia miestneho panovníka či správcu hradu.
Môžete vidieť kúsok ďalej biela socha ženy. Toto "Słowianka", pamätník slovenskej sochárky Ľudmily Cvengrošovej (hoci podľa miestnych obyvateľov súsošie zobrazuje jedného z majiteľov hradu). Ak odtiaľto pôjdeme na juh, dostaneme sa tam vonkajšie obranné múry a zvyšky budov hradných remeselníkov. Tu objavili archeológovia ozdobný meč pochádzajúce z 15. storočia.
Spodná časť "Słowianki" prichádzame do centrálnej časti hradu. Ak sa dobre pozrieme na zem na nádvorí vidíme obrysy základov. Takto boli označené bádateľmi objavené pozostatky stavieb z rímskych čias. V neďalekých ruinách sú výstavné miestnosti. V roku 2022 boli v grafoch histórie Slovenska prezentované viaceré dosť kontroverzné výroky (napr. pokusy o rehabilitáciu kňaza Tisu). Vedľa vchodu do výstavných miestností je pamätná tabuľa na výlet buričov z roku 1836.
Prechodom cez malý most (pod ním v letnej sezóne vieme strieľať z luku za príplatok) ocitneme sa pod skalou so zrúcaninou horného hradu. Stojí to za to vyliezť na vrchol aby som sa mohol tešiť pohľad na ústie Moravy do Dunaja (všimnite si rozdiely vo farbe vody). Byť na vrchole môžeme ísť dolu do hradnej jaskyne, kde môžeme vidieť predmety, ktoré na Devíne našli archeológovia.
Mimo areálu hradu, na brehu Moravy, sa nachádza brána-pamätník venovaný ľuďom, ktorí zomreli pri úteku zo socialistického Československa. Odhaduje sa, že za hranicami zomrelo okolo 400 ľudí.
Hrad Devín - praktické informácie (aktualizované júl 2022)
Hrad je otvorený v týchto hodinách:
- Máj až september:
- 10:00 - 18:00 (utorok až piatok),
- 10:00 - 19:00 (sobota a nedeľa);
- apríl a október - 10:00-17:00 (utorok až nedeľa);
- Podľa oficiálnych informácií je hrad v zime zatvorený. Všetko však nasvedčuje tomu, že za priaznivého počasia je hradisko pre návštevníkov otvorené (obe expozície sú zatvorené). Pamätajte však, že pri príchode sem v zime musíme počítať s tým, že brána hradu bude zatvorená.
Ceny vstupeniek sú nasledovné:
- Bežný lístok - 5€
- Zľavnený lístok - 2,50 €
- Rodinná vstupenka - 10 €
Na hrad sa môžeme dostať viacerými spôsobmi. Ak nemáme vlastné auto, použite MHD v Bratislave. Dostanú sa sem dve autobusové linky 29 a 129. Autobus 129 ide hore k samotnému hradu (posledná zastávka na trase) pričom od 29 musíme vystúpiť na zastávke „Štrbská, Hrad Devín“ a vydať sa na západ k dobre viditeľnej zrúcanine.. Do oboch autobusov nastupujeme na zastávke „Most SNP“. Pozor, nejde o rovnomennú slučku, ale o zastávku na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu. (oddelené od koncovej zastávky chodníkom). Môže byť trochu mätúce, že odchody 29 a 129 sa zobrazujú na monitoroch nainštalovaných na slučke. Hrad sa nachádza v zóne 101, a z centra sa tam dostaneme za 20 minút - preto stačí kúpiť si polhodinový lístok (0,90 € (normálny), 0,45 € (zľavnený)).
K zrúcanine sa dostaneme aj výletným trajektom, ktorý vyráža z Fajnorovho nábrežia. Ceny lístkov v roku 2022 boli:
- Obojsmerne - 13 € (normálne), 8 € (zľavnené)
- Bratislava - Devín - 11 € (normálne), 7 € (zľavnené)
- Devín - Bratislava - 9 € (normálne), 6 € (zľavnené)
V letnej sezóne lode premávajú dvakrát denne všetky dni v týždni okrem pondelka, na jeseň len cez víkendy.
Ak si nechceme kupovať lístky a vojsť do zrúcaniny, môžeme sa prejsť okolo hradu prechádzkou po nábreží, kde zastavujú trajekty, a potom uličkami Devína na parkovisko a autobusovú zastávku 129.
