Keď sa Rímska ríša rozdelila na dve samostatné ríše, Východorímska ríša sa stala známou ako Byzantská ríša. Byzantská ríša trvala 1000 rokov po páde Západorímskej ríše vrátane Ríma v roku 476.
Byzantská ríša ovládala väčšinu východnej a južnej Európy počas celého stredoveku. Jeho hlavné mesto Konštantínopol bol v tom čase najväčším a najbohatším mestom Európy. Tu sú drobnosti, informácie a fakty o Byzantskej ríši.
1. Spomínaná ríša vznikla v roku 395 v dôsledku rozdelenia Rímskej ríše cisárom Theodosiom I. na dve časti – východnú a západnú.
2. V najlepších rokoch, v polovici 6. storočia, k majetkom Impéria patrili: Balkánsky polostrov, Malá Ázia, Sýria, Fenícia, Palestína, severná Afrika s Egyptom, južné Španielsko, Sicília a Taliansko.
3. Konvenčné rozdelenie osudu Byzancie je rozdelené do troch období: rané, stredné a neskoré.
4. Od roku 629, formálne ako basileus, stál na čele cisár - najvyšší vládca vo vesmíre, ktorého volil senát s jednomyseľným súhlasom armády a ľudu.
5. Na najvyššej úrovni administratívneho systému boli logotovia, ktorí boli podriadení prvému ministrovi. Boli to: štátny kancelár, minister vnútra a zahraničných vecí, polícia a hlavný riaditeľ pošty.
6. Počas vojny s Arabmi byzantská armáda ako prvá použila grécku paľbu.
7. Byzantská ríša za vlády Justiniána I. Veľkého bola zameraná na obnovu Rímskej ríše.
8. Justinián Veľký zaviedol názory, ktoré viedli k nadradenosti štátu nad Cirkvou a k rozhodovaniu o celistvosti rehoľného života.
9. V rámci starostlivosti o umeleckú tvorivosť založil cisár početné verejné budovy, ako napríklad baziliku Hagia Sophia v hlavnom meste (532-537).
10. Rozšíril svoju prácu v gréčtine, ale realizácia jeho programu sa nezaobišla bez mnohých problémov.
11. Názov Byzancie je odvodený od mesta Byzantion, kde bol postavený Konštantínopol.
12. Byzantská ríša dokázala prežiť barbarské nájazdy okrem iného aj vďaka obratnej politike panovníkov
13. Za vlády Justiniána Veľkého dosiahla Byzantská ríša, ktorá sa začala nazývať Východná ríša, prah svojej územnej moci. Zároveň sa zmenila situácia v zahraničí a narástla vonkajšia hrozba.
14. Slabinou ríše bola absencia akýchkoľvek právnych úprav týkajúcich sa nástupníctva na trón. To viedlo k uchopeniu moci proti zákonu, ako aj vnútorným bojom a politickým vraždám.
15. Na rozdiel od klesajúcej hospodárskej situácie v západnej Európe zažila ríša obdobie hospodárskeho rozmachu od 9. do 11. storočia.
16. Pestovanie obilnín bolo celkom bežné, dynamicky sa rozvíjalo záhradníctvo, sadovníctvo a šľachtenie. Presadzovalo sa aj pestovanie cukrovej trstiny, bavlny a moruše, vďaka čomu prekvital chov priadky morušovej.
17. Vďaka tak rozvinutému hospodárstvu sa byzantské mestá nazývali strediskami remeselnej výroby a strediskami obchodu.
18. Napriek silnému ekonomickému systému impérium zápasilo s mnohými náboženskými problémami, napr
19. Proces vytláčania etnických náboženstiev bol nepochybným úspechom byzantskej cirkvi. Krst cez Byzanciu prijali okrem iných aj o Bulharsko, Srbsko a Kyjevská Rus.
20. Umenie na druhej strane podliehalo silným helenistickým a orientálnym vplyvom. Na jeho rozvoj mal veľký vplyv cisársky dvor, najmä cirkev, ktorá si umelcov podmanila už veľmi skoro.
21. V oblasti architektúry sa vyvinuli dva typy chrámov: centrálny a pozdĺžny. Centrálnu predstavovala rotunda postavená na kruhovom pôdoryse a dlhú baziliku. Charakteristickým znakom byzantskej architektúry je časté používanie klenieb, kupol a oblúkov a postupný odklon od kolonád a kladív typických pre helenistické umenie.
22. Charakteristickým znakom byzantského umenia je upustenie od figurálneho sochárstva, chápaného ako prejav pohanského modlárstva. Dočasne bol prerušený aj harmonický vývoj maliarstva v období ikonoklazmu.
23. Kráľovstvu na východe sa podarilo prežiť barbarské útoky okrem iného aj vďaka premyslenej politike panovníkov.