Obranné múry dubrovníckej pevnosti sú jednou z najdrahších a zároveň najobľúbenejších atrakcií južného Chorvátska. Oplatí sa kúpiť si lístok a vydať sa na dlhú cestu v čase a priestore ponad strechy historického mesta.
História
Väčšina historikov sa zhoduje, že prvé hradby boli postavené koncom 8. storočia. S najväčšou pravdepodobnosťou sa obyvatelia predtým ukrývali za drevenou palisádou. Rýchly rozvoj mesta a najmä vzhľad agresívnych susedov však podnietil občanov Ragusa (ktorý bol predtým známy ako Dubrovník) vybudovať silnejšie opevnenia. Na „testovanie“ stien sme nemuseli čakať príliš dlho.
V roku 867 bolo mesto napadnuté arabskými vojskami. Obliehanie sa vlieklo, a tak mešťania požiadali byzantského cisára o pomoc. Našťastie sa na pobreží čoskoro objavila veľká cisárska flotila, ktorá útočníkov zahnala (a v nasledujúcich rokoch ich porazila v dvoch námorných bitkách). Raguza odolala 15-mesačnému obliehaniu, čo podľa historikov dokazuje, že opevnenie bolo potrebné rozširovať už vtedy.
Druhý útok na mesto mali podniknúť Benátčania. Dnes je ťažké jednoznačne určiť, v ktorom roku sa to stalo (a či sa to vôbec stalo). Legenda hovorí, že kňaz kráčajúci v noci po uliciach videl sv. Blaise (podľa iného príbehu prišiel svätý k duchovnému vo sne), ktorý nariadil zobudiť radných a vyzbrojiť ich, pretože nepriatelia sa blížili k Dubrovníku.
Opatrnosť zafungovala - keď sa na pobreží objavili benátske lode, našli mesto pripravené na boj. Odvtedy je svätý Błażej považovaný za patróna mesta, a jeho obrazy (biskup držiaci v ruke model Ragusy) možno nájsť na mnohých miestnych budovách.
V 80. rokoch 12. storočia viedol Dubrovník vojnu proti vojskám srbských kniežat z rodu Nemania. Mesto sa opäť dokázalo ubrániť (pravdepodobne vďaka pomoci normanských panovníkov z južného Talianska) a spôsobilo Srbom ťažké straty. Rada sa rozhodla nepokračovať v boji o desaťročia neskôr, keď sa v Dalmácii objavili križiacke jednotky podplatené Benátčanmi. Bola prijatá benátska suverenita vyhne sa tak osudu dobytým útočníkom Zadaru.
V 15. storočí viedla Ragusa dve dôležité vojny: s bosnianskym kniežaťom Radoslavom Pavlovićom a so Stjepanom Vukčićom Kosačom. Prvý konflikt prinútil Radu vykonať potrebné záťahy a rozšírenie hradieb. Prišli vhod počas druhej svetovej vojny, keď bosnianske jednotky obliehali mesto. Aj obyvatelia mesta vyviazli z tohto konfliktu bez ujmy a uchýlili sa k podvodu. Keď sa Stjepan Vukčic Kosač vyhrážal Raguze, rada vyhlásila vysoké ocenenie za hlavu kniežaťa. Pravdepodobne práve tento krok prinútil Bosniakov stiahnuť sa z Dubrovníka. Rastúca turecká hrozba prinútila Radu podniknúť rázne kroky na zaistenie bezpečnosti mesta. Okrem diplomatických akcií boli hradby aj rozšírené a pribudli ďalšie opevnenia. Našťastie k tureckému útoku nikdy nedošlo.
Na začiatku 19. storočia bol Dubrovník vtiahnutý do francúzsko-ruského konfliktu. Po obsadení Benátok Napoleonovou armádou Rusi upozornili na samostatnú Raguzu (plánovali tu vybudovať predmostie na Jadrane). V roku 1806 vstúpili na územie republiky ruské a čiernohorské jednotky (spolu s námorníctvom). Malé francúzske jednotky sa zavreli v meste a snažili sa prežiť delostreleckú paľbu. Útočníci sa stiahli, keď sa priblížila armáda generála Marmonta (zanechávajúc za sebou vydrancovaný Cavtat a Rjeku Dubrovacku). Naoleónsky veliteľ na prekvapenie Rady oznámil likvidáciu slobodnej republiky. Zároveň sa začali práce na výstavbe dvoch nových pevností: na kopci Srđ a na ostrove Lokrum. Tieto prvé opevnenia nečakane splnili svoju úlohu v 20. storočí – počas útoku na mesto čiernohorskými silami. Obliehanie trvalo od 1. októbra 1991 do 31. mája 1992 a jednou z kľúčových udalostí je tzv. bitka o vrch Srđ.
Niekoľkodesiatková chorvátska jednotka sa uchýlila do starej napoleonskej pevnosti, odolala útokom drvivej juhoslovanskej armády a zároveň zničila jedno z obrnených vozidiel. Tvrdý odpor zabránil dobytiu kopca a zosilneniu paľby na mesto.
Dnes sú zachované opevnenia a hradby najzaujímavejšou turistickou atrakciou Dubrovníka, často navštevovanou turistami.
Prechádzka po hradbách (architektúra a zaujímavosti)
Do hradieb môžete vstúpiť na troch miestach. Za Pilovou bránou (vľavo po vstupe do Starého Mesta), pri pevnosti sv. Jana i Akwarium a na ul. Svetog Dominika.
Aby ste sa dostali k hradbám pri Piľskej bráne, musíte vyjsť po schodoch (sú tam zábradlia, dve koľaje). Potom ideme doľava cez bránu. Od neskorého stredoveku to bol jeden z najdôležitejších bodov obranného systému mesta. Vedie k nej cez priekopu kamenný most (v stredoveku bol spojený s dreveným mostom, ktorý sa každú noc zdvíhal), a nad prvým priechodom je postava sv. Blaise.
Obyvatelia Ragusy kládli veľký dôraz na bezpečnosť (niektoré ich rozhodnutia sa z dnešného pohľadu javia ako paranoidné). Spôsob verbovania stráží a ich delenia bol mimoriadne komplikovaný (boli rozdelení do osobitných skupín a pridelení kontrolným funkcionárom). Takouto prácou bola poverená šľachta aj prostí ľudia. Stráže strážili hradby a v noci hliadkovali v uliciach mesta, aby skontrolovali, či sa niekto nepohybuje bez fakieľ. Za takéto správanie hrozila pokuta alebo dva mesiace väzenia.
Po ľavej strane vidíme ulicu Stradun, ktorá bola v ranom stredoveku vodnou priekopou bývalej Ragusy. Po jej vyplnení sa mesto ležiace na ostrove pripojilo k pevnine. Na začiatku ulice môžete vidieť okrúhlu Veľkú Onofrijskú studňu. Ideme ďalej a prichádzame do veže Puncion. Môžeme sa ním prejsť alebo ísť hore (pre výhľady to stojí za to!). Názov veže pochádza z talianskeho slova pulcella, čo znamená panna. Veža ho dostala kvôli blízkosti kláštora sv. Kláry, ktorý sa nachádza hneď vedľa neho, na vnútornej strane opevnenia.
Keď ideme ďalej, prídeme k mohutnej veži Bokar (v roku 2022 prebieha rekonštrukcia). Nachádzalo sa na rohu hradieb a viditeľné delá mohli ostreľovať more, súš a pevnosť Lovrijenac. Nástup delostrelectva prinútil obyvateľov mesta priviesť odborníkov a vojakov, ktorí vedeli vyrábať a používať strelné zbrane. Bola to jedna z výnimiek v politike mesta, keďže rada v Raguse využívala pomoc žoldnierskych vojakov (veliteľov zrejme vôbec nenajímali). Súviselo to s veľmi vysokými nákladmi - taliansky vojak dostal trojnásobok platu ako obyvateľ mesta odvedený do armády.
Pred nami je jedna z najkrajších častí našej cesty chodiť po pobreží. Medzi vežou Bokar a pevnosťou svätého Jána bola postavená iba jedna veža - Svätá Mária. V zostávajúcom úseku vznikli štyri bašty (sv. Peter, sv. Margaréta, sv. Štefan a Spasiteľ). Prvá z nich sa niekedy nazýva bašta Mŕtveho zvonu. Názov pochádza z neďalekého kostola, kde zvon slúžil len na pohrebné obrady. Morský úsek hradieb spôsobil Rade v Raguse veľa problémov. Obyvatelia mesta pravidelne vykovali do skál diery a priechody, ktoré by v prípade útoku z mora mohli viesť k zrúteniu mesta. Napriek vypísaniu pokuty za takéto činy sa situácia nezlepšila (možno len hádať, prečo obyvatelia lámali diery v múroch), preto bola pokuta zvýšená na 500 pers. Bola to ohromujúca suma – o niekoľko desiatok rokov neskôr sa za rovnakú sumu dalo najať sto albánskych vojakov na mesiac! Tento úsek hradieb končí pevnosťou sv. Jána, ktorého základom bola Pier Tower. Začiatkom 15. storočia bol začlenený do opevnenia prístavbou múru a vytvorením nových štrbinových štrbín. Dnes tu sídli Námorné múzeum a akvárium.
Aj v tomto bode môžeme našu cestu ukončiť, ak sa necítime schopní ísť ďalej. Ak sa rozhodneme pokračovať v pochode, pôjdeme nad prístav. To bolo najslabšie miesto obranného systému mesta. Vstup do prístavu bránila reťaz natiahnutá pod vodou a vojnové lode. V časoch najväčšej slávy malo mesto šesť galér a niekoľko menších lodí. Možno toto číslo nie je pôsobivé, ale musíte si uvedomiť, že personál jednej kuchyne je takmer 150 ľudí! Okolité mestá (Zadar a Trogir) len zriedka dokázali postaviť viac ako jednu galériu. V Dubrovníku sa na službu na lodi nepoužívali otroci, ale náhodne vybraní a platení obyvatelia mesta. Okrem toho Rada nariadila všetkým väčším súkromným lodiam, aby námorníkom, ktorí na nich pracujú, poskytli primeranú výzbroj. Mestské lode boli umiestnené v budove Veľkého arzenálu. Na nábrežie viedli dve brány: Ponta a Ribarnica. Ten viedol k veľkému rybiemu trhu, ktorý v prístave fungoval po stáročia.
Potom absolvujeme ďalší zostup z hradieb (možno tu budú skontrolované naše lístky), a potom prechádzame medzi Dominikánskym kláštorom a Fort Revelin a bránou Ploče. Počas prechádzky si môžeme dobre obzrieť škridly. Určite si všimneme, že na viacerých miestach boli cez nové strechy položené staré škridly. Súvisí to s devastáciou, ktorú Dubrovník utrpel počas poslednej vojny. Mnohé stavby boli nenávratne zničené, obyvatelia, ktorí ich nedokázali obnoviť, umiestnili zachované fragmenty na prestavané domy.
Pred nami je posledná časť cesty. Stúpajúca cesta vedie cez bránu Buža (vykované v 19. storočí rakúskymi vojakmi, ktorí si skracovali cestu za mesto), veža sv. Víta, veža sv. Lucia a veža sv. Barbara. Dubrovník dlho nemal dostatočne hlbokú priekopu. Spolu s nárastom tureckej hrozby začali tento stav meniť čoraz vážnejšie myšlienky. Problémom však bolo, že mesto bolo postavené na tvrdej skale, čo sťažovalo kopanie. Republiková rada vydala osobitné vyhlásenie, podľa ktorého sa kameň na stavbu nových domov dal získať len pri stavbe vodnej priekopy. Okrem toho boli posielaní kopať aj roľníci z blízkych dedín, a keď Turci ešte zosilneli, do mesta to ťahalo aj klerikov.
Táto časť cesty vám umožní naplno oceniť krásu Dubrovníka - z vysokých hradieb môžete vidieť celé mesto! Na konci tejto časti opevnenia sa týči mohutný Veža Minčeta. Vznikla začiatkom 14. storočia (názov pochádza od šľachty de Menze, na pôde ktorej bola veža postavená), no za svoju dnešnú podobu vďačí početným prestavbám. Úrady Ragusy ho považovali za jeden z najdôležitejších bodov obrany, preto boli šampióni z Talianska privezení na rekonštrukciu. Spodná časť veže bola pokrytá zeminou a kameňmi, čo ju malo spevniť v prípade delostreleckej paľby. Po opustení terasy na vrchole veže prejdeme k Pile Gate, kde našu cestu ukončíme.
Dubrovník - obranné múry a opevnenia, praktické informácie (aktualizované august 2022)
Ceny za vstup na hradby sú nasledovné:
- Bežný lístok – 150 HRK (približne 85,50 PLN)
- Zľavnený lístok (deti, mládež a študenti) - 50 HRK (približne 28,50 PLN)
- Deti do 5 rokov - zdarma.
Zariadenie je otvorené v turistickej sezóne (jún-júl) od 08:00 - 19:30, od augusta do septembra od 08:00 - 18:30, v októbri od 8:00 - 17:30, v zime (do r. koncom marca) od 10:00 do 15:00. Aktuálne informácie o vstupenkách a otváracích hodinách nájdete na oficiálnej stránke.
Lístok vám tiež umožňuje vstúpiť do pevnosti Lovrijenac.
Prechádzka po hradbách Dubrovníka je nepochybne nevšedným dobrodružstvom. Pripomeňme si však niekoľko základných pravidiel, ktoré nám uľahčia prehliadku pamiatok a pomôžu vyhnúť sa problémom.
-
Prechádzka po stene je len jedna cesta! Od Pilovej brány smerom na juh (smerom k moru a veži Bokar), od vchodov pri Starom prístave smerom na sever (smerom k Dominikánskemu kláštoru).
-
Sú tri vchody, kde si môžeme kúpiť vstupenky (Pílová brána, okolo Pevnosti sv. Jána a areál dominikánskeho kláštora). Nie je možné zostúpiť a znovu vstúpiť do stien.
-
Pozor! Za žiadnych okolností nezahadzujme lístok oprávňujúci k návšteve. Nachádzajú sa v blízkosti Starého prístavu znova skontrolovať.
-
Prechádzka po hradbách je dosť vyčerpávajúca atrakcia (najmä v horúcich letných dňoch), seniori či deti nemusia celú trasu zvládnuť. V takejto situácii sa môžeme rozhodnúť prejsť asi polovičnú vzdialenosť a vybrať si medzi dva varianty. najprv jedným z nich je obchvat pobrežnej časti opevnenia: vstupujeme pri bráne Pile a klesáme pri Starom prístave. Táto časť hradieb vám umožňuje vychutnať si krásny výhľad na Jadranské more, ale mierne obmedzuje možnosť obdivovať staré mesto. Druhý variant toto je vstup do hradieb pri Starom prístave a zostup pri Piłskej bráne. V tomto prípade naplno oceníme krásu historickej Ragusy, no more budeme obdivovať len z diaľky.
- Pri návšteve v lete by ste si mali priniesť pokrývku hlavy. Zásoby vody je možné doplniť na niekoľkých miestach na hradbách alebo v kaviarňach, ktoré tam fungujú, ale nezabudnite, že ceny sú neúmerné (napríklad: pivo 0,5 l - 45 HRK (asi 25,65 PLN), ovocné šťavy 0,2 l - 35 HRK (okolo PLN 19,95), káva s ľadom - 30 HRK (približne 17,10 PLN), tri kopčeky zmrzliny v kornútku - 37 HRK (približne 21,09 PLN)).
-
Prehliadková trasa je celkom dobre zabezpečená a mali by ju zvládnuť aj ľudia so stredným strachom z výšok. Vzhľadom na výšku stien to môže byť problém pre tých, ktorí trpia agorafóbiou. Klaustrofobici by sa mali vyhýbať vstupom do veží.
-
Na stenách stretneme snatiruaiusov poskytujúcich prvú pomoc.
-
Priemerný čas na absolvovanie celej trasy sú dve hodiny. Ak sa nezastavíme a neurobíme priveľa fotiek, prejdeme sa po hradbách za niečo vyše hodiny. Návšteva kaviarne alebo námorného múzea (Dubrovački muzeji - Pomeranian muzej, ul. Kneza Damjana Jude 12) primerane predĺži cestu.
Ďalšie opevnenia Dubrovníka
Rozvoj vojnového umenia a turecká hrozba zmenili koncepciu obrany mesta. Obyvatelia Ragusy si uvedomili, že obliehacie stroje môžu zmeniť ich hrdé hradby na trosky a že dostatočne veľká armáda môže mesto zaútočiť. Boli teda postavené vhodne opevnené pevnosti, o ktorých sa verilo, že bránia nepriateľovi dostať sa k hradbám.
Zo západu bránila prístup do mesta pevnosť Lovrijenac. Legenda hovorí, že skalu, na ktorej sa opevnenie nachádza, vybrali Benátčania. Chceli opevniť ťažko dostupné miesto, aby odtiaľto mohli kontrolovať mesto. Správa o ich úmysle sa dostala k obyvateľom Ragusy a predtým, ako Benátčania prišli do okolia Dubrovníka, už stál na skale obrovský hrad. Historické pramene túto historku nepotvrdzujú - pravdepodobne tieto opevnenia vznikli v 13. storočí, aj keď dnešnú podobu získali až v 15. storočí.
O pevnosť sa starali obyvatelia mesta (rad pozvaných často nariaďoval opraviť hradby) a jej kapitána volili spomedzi šľachty len na obdobie dvoch mesiacov. Spôsobom výberu bolo losovanie - vybraný veliteľ mohol do hradieb vpustiť len kňaza, holiča alebo lekára (existujú pramene potvrdzujúce potrestanie armády, ktorá dovolila žene vstúpiť do im zverenej pevnosti). Posádka nebola veľká, tvorilo ju len niekoľko desiatok vojakov, no od 14. storočia disponovali výkonnými delami. Špecifickým odkazom pre vojakov brániacich pevnosť (a aj pre prípadných nepriateľov) bola maxima umiestnená nad vchodom "Non bene pro toto libertas venditur auro" to jest "Nie je dobré, keď sa sloboda predáva za všetko zlato".
Pevnosť Revelin strážila východnú stranu Dubrovníka. Vzniklo v 16. storočí, keď si Osmanská ríša začala na obyvateľoch mesta čoraz viac vyberať daň. Okrem toho mala za úlohu chrániť prístav, ktorý Rada považovala za jedno z najslabších miest obrany. Pôvodne chceli medzi líniou hradieb a bránou Ploče postaviť typický ravelín. Nakoniec však na jej mieste vyrástla veľká pevnosť. Mohutná budova úspešne prežila zemetrasenie a počas rekonštrukcie Dubrovníka sa stala novým sídlom mestských úradov a republikovej pokladnice.
Po dokončení Revelin, výstavba Fort St. John. Práce prebiehali v rokoch 1552-1557. po ich dokončení bol Starý prístav chránený z oboch strán. Vzhľadom na to, že v stredoveku bol vstup do prístavu zablokovaný kovovou reťazou, postavenie dvoch veľkých pevností výrazne zlepšilo bezpečnosť Dubrovníka pred morom.
Poslednou etapou v histórii dubrovníckeho opevnenia je napoleonská éra. Po obsadení mesta armádou generála Marmonta začali Francúzi budovať nové opevnenia. Ukázalo sa, že je to obzvlášť dôležité ostrov Lokrum. Napoleon si uvedomil, že mesto je obzvlášť zraniteľné voči paľbe zo súše a následné morské katastrofy celkom jasne ukázali, že francúzska flotila by prípadný útok nezvládla. Ostrov bol odobratý mníchom, ktorí tam žili, a Fort Royal bola postavená na mieste kláštora. Legenda hovorí, že posledný opát odchádzajúci z Lokrumu preklial každého, kto tu prenocuje.
Druhá z napoleonských pevností bola postavená na neďalekom kopci Srđ. V stredoveku tu stála malá strážna veža. Poloha poskytovala výbornú viditeľnosť mesta a okolia a možnosť ostreľovania nepriateľskými jednotkami, ktoré sa chceli priblížiť k Dubrovníku. Počas rozpadu Juhoslávie si to vyžiadalo svoju daň na obyvateľoch mesta. Čiernohorské jednotky, verné Srbom, vstúpili do Srđ a plánovali odtiaľ začať ostreľovať mesto. Našťastie budovy bývalej pevnosti obsadilo niekoľko desiatok chorvátskych vojakov. Ich dramatická obrana sa skončila víťazstvom. Čiernohorci, ktorí nedokázali dobyť hradby z 19. storočia, sa z kopca stiahli. Predpokladá sa, že ak by napoleonská pevnosť padla, osud mesta by bol odsúdený na zánik. V bojoch padlo niekoľko Čiernohorcov, len dvaja boli zranení na chorvátskej strane. Dnes je v ruinách pevnosti múzeum pripomínajúce vojnu, ktorá bola pre Chorvátov víťazná.
Opevnenia Dubrovníckej republiky
V stredoveku a novoveku vznikali opevnenia aj mimo mesta. Orgány Dubrovníka sa pokúsili vytvoriť niekoľko rôznych bodov odporu, aby odstránili hrozbu z Ragusy a zároveň zabezpečili bezpečnosť obyvateľov iných miest a dedín. Príkladom takýchto rozsiahlych opevnení bolo opevnenie postavené v meste Ston. Dlhý múr mal odrezať celý polostrov od pevniny (uvažovalo sa dokonca o vykopaní hlbokej priekopy), aby v prípade vojny tam žijúci farmári a chovatelia mohli bez prekážok existovať. Dodnes sa zachoval dlhý úsek múru a ruiny strážnych veží.
Severovýchodnú časť republiky mala chrániť pevnosť Sokol (Sokol Grad). S najväčšou pravdepodobnosťou ho postavili Bosniaci v 14. storočí. V 15. storočí hrad kúpila rada Ragusa a výrazne ho rozšírila. Čiastočne prestavaný hrad je možné navštíviť aj dnes.
Južné krajiny republiky boli poistené hradbami mesta Cavtat. Žiaľ, neprežili až do našich čias (strhli ich koncom 19. storočia).
