Ovocná muška, známa aj ako trpasličí muška alebo trpasličí drosophila, je drobný hmyz z radu múch. Každý z nás sa už neraz zaoberal ovocnými muškami – objavujú sa nielen v blízkosti ovocných stromov, ale aj okolo kvasiaceho ovocia, zaváranín, džemov, vín či dokonca octu.
Vlhký trpasličí druh patrí do skupiny modelových organizmov používaných na genetický výskum, pretože má príslušné vlastnosti. Ich najväčšími prednosťami sú malé rozmery, jednoduché menu, krátky životný cyklus, malý genóm a dva chromozómy.
Thomas Hunt Morgan, americký biológ a genetik, experimentoval s ovocnými muškami od roku 1905. Tento hmyz použil na výskum chromozomálnej teórie dedičnosti. Vedec dokázal, že chromozómy sú nosičmi génov, za čo mu v roku 1933 udelili Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
Ovocná muška bola jedným z prvých zvierat používaných v bioastronautike. Od roku 1952 bol hmyz poslaný do vyšších vrstiev atmosféry a v roku 1947 to bol prvý tvor, ktorý bol umiestnený do vesmíru.
Je mýtus, že ovocné mušky sú škodcami, ktorí poškodzujú poľnohospodárske plodiny. Môžu poškodiť iba ovocné konzervy.
Samček ovocnej mušky má najdlhšie spermie zo všetkých tvorov na Zemi. Sú len o niečo menšie ako samotný hmyz.
Ovocné mušky sú ekotermické stvorenia, takže sú závislé od zdroja tepla mimo tela. Ich životnosť závisí od teploty okolia. Ak je tridsať stupňov, pakomár môže žiť tridsať dní.
Až dve tretiny mozgu ovocných mušiek sa zaoberá spracovaním obrazu, a preto má tento hmyz v porovnaní s iným hmyzom mimoriadne pokročilý zrak.
Ovocná muška zacíti kvasené ovocie aj zo vzdialenosti pätnástich metrov.
Kopulácia medzi samcom a samicou môže trvať až dvadsať minút.
Prítomnosť pakomárov v domácnosti je najčastejšie spôsobená tým, že si človek domov nevedomky priniesol ovocie, v ktorom už boli vajíčka alebo larvy pakomárov. Sú také malé, že nad ovocím sa väčšinou vznášajú len dospelí.