Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Nachádza sa v západnej časti Peloponézu Olympia bol najdôležitejším centrom kult Dia, najvyšší zo všetkých gréckych bohov. Jemu zasvätená svätyňa bola zriadená na rovinatom, zalesnenom priestranstve na úpätí budovy vrchy Kronos.

Hoci bola Olympia izolovaná od hlavných mocností starovekého gréckeho sveta, bola náboženským, politickým a športovým centrom Hellas.

Vďaka úsiliu archeológov sa podarilo odhaliť ruiny posvätného okrsku, štadióna, kde sa konali olympijské hry, a priľahlých budov. Okrem archeologického náleziska na návštevníkov čakajú aj dve skvelé múzeá.

Od 1989 archeologické nálezisko Olympia sa nachádza na Svetové dedičstvo UNESCO.

História

Svätyňa Dia Olympského

Diova svätyňa v Olympii bola založená okolo r 10. storočie pred Kristom na mieste opustenej mykénskej osady. Prvé storočia mala podobu olivového hája (tzv Altis). Hoci najdôležitejší bol Diov kult, uctievali sa tam aj iné božstvá: Héra, Gaia a Pelops (mytologický zakladateľ hier).


Začali vznikať prvé monumentálne stavby (chrámy). archaické obdobie (7.-6. storočie pred Kr.). Postupom času ich bolo vztýčených stále viac a celý svätý obvod (Altis) bol obohnaný prstencom hradieb. Vchádzalo sa do jednej z troch monumentálnych brán. Mimo hradieb boli vybudované pomocné zariadenia nesúvisiace so samotným kultom, ako napríklad kúpele, ubytovacie priestory alebo telocvičňa (skupina zariadení slúžiacich na cvičenie).

Olympia každé štyri roky hostila olympijské hry na počesť Dia. Spočiatku sa hrali na štadióne, ktorý sa nachádza vo vnútri posvätnej oblasti (zariadenie stálo neďaleko kopca Kronos). Iba v 5. storočie pred Kristom športové hry presunuli za hranice posvätného komplexu.

IN v klasickom období (5.-4. storočie pred Kristom) dosiahla svätyňa vrcholnú podobua na konci 4. storočie pred Kristom dostal svoju konečnú architektonickú podobu.

V helenistickej ére boli za Altisom rozširované a postavené nové budovy. Vládcovia kráľovstiev na Blízkom východe pochádzajúci z Grécka nešetrili prostriedkami, a tak si chceli udržať dobré vzťahy s krajinou svojich predkov. Príkladom je palester, ktorý vznikol vďaka donácii egyptského kráľa Ptolemaios II. V tomto období boli vybudované aj kúpele, telocvičňa a monumentálny hotel.

Tiež rímske časy (od r 1. storočie pred Kristom do konca 4. storočia) zanechal v komplexe pozitívnu stopu. V tom čase bol vybudovaný akvadukt a chrám Cybele sa zmenil na miesto uctievania zasvätené rímskym cisárom.

Pomalý úpadok Olympie začal za vlády rímskeho cisára Theodosius Veľkýktorý ovládal západnú a východnú časť ríše. IN 393 rokov zakázal organizovanie olympijských hier v bývalých svätyniach z dôvodu ich pohanských koreňov.


FOTKY: Archeologické múzeum - Olympia (Peloponéz, Grécko)

Jeho vnuk Theodosius II len suché zákazy však nestačili. IN 426 rokov vypálila starovekú svätyňu. Diela skazy zavŕšili zemetrasenia v r VI storočia, a v nasledujúcich desaťročiach a storočiach bola staroveká Olympia postupne pokrytá riečnym nánosom a zabudnutá.


FOTKY: Archeologické múzeum - Olympia (Peloponéz, Grécko)

Prvé nesmelé pokusy nájsť zabudnuté kultové centrum boli na začiatku 18. storočieno prelom nastal až v nasledujúcom storočí. IN 1875 Nemecká archeologická misia komplexne preskúmala celú oblasť, pričom v posvätnom kruhu a v jeho bezprostrednom okolí odhalila komplex ruín. Práve výskumníkom z Nemecka vďačíme za moderný vzhľad vykopávok, o čom svedčia informačné tabule v troch jazykoch: gréčtine, angličtine a nemčine.

Staroveké olympijské hry

Konali sa v Olympii najstaršie a najdôležitejšie panhelénske športové hry (známe ako agony). Prvá z nich bola organizovaná v r 776 pred n. l.a posledný v 393 CE Zvolávali sa pravidelne každé štyri roky a do 1 168 rokov tvorilo základ gréckeho kalendára. Celkovo sa uskutočnili 293-krát!


FOTKY: Archeologické múzeum - Olympia (Peloponéz, Grécko)

Panhelénsky výraz sa vzťahuje na skutočnosť, že zhromaždili všetkých Helénov a že sa ich mohol zúčastniť každý slobodný Grék. Pamätajte, že staroveké Grécko pozostávalo z mnohých nezávislých miest (dnes by sme ich nazvali národmi) rôzneho postavenia, politického systému a nie vždy sa zbližujúcich záujmov. Všetkých však spájali spoločné hry, počas ktorých veľvyslanci (tzv theoroi) oznámili "svätý pokoj" (ekechejria).

Aj keď hry pokračovali len päť dní (a spočiatku len jeden), toto prímerie platilo dva mesiace, vďaka čomu mohli všetci účastníci bezpečne prísť do Olympie a po skončení súťaže sa vrátiť do svojich malých domovín.


FOTKY: Archeologické múzeum - Olympia (Peloponéz, Grécko)

Olympijské súťaže boli individuálne. Súťažili okrem iných aj športovci v behu, zápasení, skoku do diaľky, hode diskom a hode oštepom. Najnebezpečnejšia súťaž však bola quadriga (štyri v pretekoch).ktoré často končili vypadnutím z cesty. Zaujímavosťou je, že víťazstvo v tejto súťaži si nepripísal kočiš, ale majiteľ postroja.

Jednotliví víťazi súťaže (ďalej len olympiády) boli ocenení veniec z posvätného olivovníka (kalistefanos)ktorú mal podľa tradície vychovávať sám Herakles (syn Dia). Bola to jediná cena – zúčastňuje sa nie nedostali žiadne peniaze, medaily ani iný tovar.

Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že starí Gréci verili v harmonický rozvoj tela aj ducha. Počas hier sa vo svätyni konali búrlivé diskusie medzi filozofmi a čítanie najdôležitejších diel.

Zábavné fakty o starovekých olympijských hrách

  • Olympia neboli jediné Panhelénske hry, ktoré sa konali v starovekom Grécku – ďalšie sa konali v Delfách, Nemeji, Korinte a Aténach.
  • tzv. štvorročné obdobie medzi olympijskými hrami "olympiáda". Toto slovo sa často používa nesprávne ako synonymum pre olympijské hry.
  • Na hrách sa mohli zúčastniť iba slobodní a rodení Heléni, a to zo samotného Grécka aj zo zámorských kolónií. To však neplatilo pre ženy, ktoré nemali prístup ani na tribúny.
  • päť kruhov, symbol novodobých olympijských hier, odkazuje na vzor nájdený na jednom z oltárov v Olympii,
  • počas olympiády dokonca zostal v Olympii 50 000 Grékov (diváci a účastníci).

Škola sochárstva a jeden zo siedmich divov antického sveta

Počas hier prichádzali do Olympie najlepšie urastení športovci, ktorí ochotne požičiavali svoje telá gréckym majstrom sochárstva. Mali tu svoje dielne Phidias, Myron ak Polykleit.

Myron, považovaný za jedného z najväčších antických sochárov, v v polovici 5. storočia zhotovil sochu discobolus (športovec hádzajúci diskom). Hoci toto dielo neprežilo do našich čias, dodnes môžeme obdivovať rímsku mramorovú kópiu. Rímsky originál je dnes v Múzeum Palazzo Massimo alle Terme v Ríme a jeho kópia je vystavená na priľahlom archeologickom nálezisku Múzeum histórie starovekých olympijských hier.

Najdôležitejšia práca vykonaná v Olympii bola kolosálna socha tróniaceho Dia (asi 13 m vysoký) dláta Phidias stojaci v hlavnom chráme tzv olympionik. Bol vytvorený technikou chryselefantine (s použitím zlata a slonoviny) a stála na podstavci vo vnútri cely medzi dvojposchodovými kolonádami. Táto práca bol na zozname siedmich divov starovekého sveta.


FOTKY: Múzeum histórie starovekých olympijských hier - Olympia.

Phidias mal svoj vlastný ateliér v Olympii. Počas výkopových prác sa našli nástroje a formy pripisované jeho dielni.

Návšteva Olympie

Návštevu Olympie sa oplatí naplánovať od 3 do 5 hodín. Okrem samotného archeologického náleziska je tu aj niekoľko miest na návštevu dve múzeá: Múzeum histórie starovekých olympijských hier a Archeologické múzeum.

Prvý susedí s miestom vykopávok, ale druhý je kúsok na sever za kopcom Kronos.

Pri pohľade na komentáre na internete si nie každý uvedomuje existenciu oboch inštitúcií a niektorí nestíhajú navštíviť archeologické múzeum, ktoré má vo svojej zbierke neoceniteľné sochárske prvky – vrátane najkrajšieho zachovaného antického tympanu. Toto zariadenie podľa nás patrí k perlám celého Peloponézu.

Archeologická stránka

Plocha výkopu nie je veľmi veľká, a zachovali sa len základy antických pamiatok. V skutočnosti pri prechádzke medzi zvyškom svätyne je ťažké uveriť, že tu počas hier zostali desaťtisíce ľudí. Na pokojnú prehliadku celého miesta by mala stačiť jedna hodina, aj keď ľudia fascinovaní starovekom tam môžu stráviť viac času.

Najdôležitejšie stavby sa nachádzali na hraniciach posvätnej štvrte zvanej Altis, ktorá bola v časoch najväčšej slávy celá ohraničená hradbami.


Vieš to? Sväté oddelenie bolo doménou bohov a slúžilo len na bohoslužobné účely. V gréckom svete sa takéto miesta nazývali temenos.

Nasledujúce chrámy sa nachádzali v hraniciach posvätnej oblasti: Zeus (Olympia), Hery (Heroon) a Rei / Kybele (t.j. Matka Božia, Metroon). Aj on stál pri nich Pelopjon, symbolický náhrobok Pelopsa, mytologického zakladateľa prvých hier, a Philipheon, okrúhly chrám financovaný Macedóncami.


Ostatné budovy používané na hry boli mimo múrov svätého obvodu. Bol medzi nimi ateliér Phidiaskde slávny sochár pracoval na svojom najvýznamnejšom diele.

Pri návšteve ruín si všimnete nedostatok typických obytných budov alebo agory (starobylé trhovisko). Žiadny taký prípad neexistuje – Olympia sa používala iba počas hier a počas olympijských hier ju obývali iba kňazi, ich sprievodcovia a umelci pracujúci na mieste.

Nižšie uvádzame stručne vybrané pamiatky.

Chrám Dia Olympiona

Najvýznamnejším z objektov svätyne bol monumentálny chrám Dia Olympského tzv olympionikktorý sa zdvihol z príspevkov všetkých Hellas v rokoch 470-457 pred Kristom podľa návrhu Libona z Elidy.

Bol to dórsky chrám v podobe peripteros s rozmermi 27,68 x 64,12 m a výška 20,25 m. Kolonádu tvorilo 6 stĺpov na kratších stranách a 13 na dlhších.

Vo vnútornej cele stála spomínaná kolosálna socha vyrezaná Phidiasom, po ktorej sa nič nezachovalo. Našťastie sa v dobrom stave zachovala sochárska výzdoba dvoch štítov: západného (boj Lapitov s kentaurmi) a východného (súboj Pelopsa a Oynomaosa), ktorý uvidíme v Archeologickom múzeu. Ďalšou sochárskou výzdobou boli metopy zobrazujúce históriu dvanástich Heraklových diel.


FOTKY: Archeologické múzeum - Olympia (Peloponéz, Grécko)

Zo samotného chrámu sa, žiaľ, zachovalo len málo. Najprv ho zničil požiar pozvaný na rozkaz Theodosia II. a dielo skazy dokončili zemetrasenia v r. 522 a 551. Jeho niekdajšiu slávu pripomínajú len obrovské bubny stĺpov roztrúsené po okolí, pripomínajúce mohutné kmene stromov.

Hérin chrám

Hérin chrám (nazývaný Herajon) je najstaršou posvätnou stavbou vo svätyni s históriou siahajúcou do konca r. 7. storočie pred Kristom Mal podobu dórskeho chrámu so šiestimi stĺpmi na kratších stranách a až šestnástimi po stranách. Jeho rozmery sú 18,75 x 50 m vo výške 7,80 m.

Podľa tradície mala byť uložená v chráme disk s napísanými pravidlami svätého pokojaktorý mal platiť počas Hier a ktorý podpísali králi Sparty a Elidy.

V Archeologickom múzeu sa nachádza Hérina hlava, pravdepodobne patriaca k soche stojacej v chrámovej cele.

Neďaleko je oltár Héryna ktorom sa koná slávnostné zapálenie olympijského ohňa. Táto tradícia sa datuje späť 1936 a hry v Berlíne.

Philipheon

Okrúhly chrám zasvätený Diovi (tzv Philipheon) stál v okolí Heraionu v r druhej polovice 4. storočia pred Kristom Financoval ju Filip II Macedónsky, ktorí chcú oslavovať týmto spôsobom víťazstvo v bitke pri Cheroneino jeho dokončenia sa už nedožil. Stavbu dokončil jeho syn Alexander Veľký.

Projekt mal aj značný propagandistický význam, keďže s jeho pomocou chceli predstavitelia vládnucej dynastie v Macedónsku ovplyvniť mienku zvyšku Grécka. Pri stavbe chrámu bol svätý kruh rozšírený, čím sa jeho hranica posunula o kúsok na západ.

Štruktúra bola v priemere tolos (rotunda). 15,25 m, podporená kolonádou pozostávajúcou z 18 iónových stĺpov. Vnútorné steny chrámu boli rozdelené o 9 korintských polstĺpov.

Bolo tam päť sôch, ktoré si objednali naos (celli) Alexander Veľkýktoré sochár pomenoval Leochares. Zobrazovali samotného Alexandra, jeho rodičov (kráľ Filip II. a kráľovná Olympias) a starých rodičov (kráľ Amyntas III a kráľovná Eurydice).

V posledných rokoch sa podarilo zrekonštruovať fragment chrámu - tri stĺpy s kladou.

štadión

Štadión s bežeckou dráhou bol neodmysliteľným spoločníkom miest organizujúcich hry, napokon išlo o beh na krátku vzdialenosť (tzv. dromos) bola prvou z olympijských disciplín.

Pôvodne to miesto bolo v rámci posvätného oddelenia, ale asi jeho polovice 5. storočie pred Kristomspolu s postupujúcou sekularizáciou hier bola presunutá mimo oblasť posvätného komplexu.

Altis spája s novým štadiónom monumentálny kryptoportický (krytý priechod) o dĺžke 31,10 mpo ktorom sa zachovali hradby a osamelý oblúk.


Štadión mal dlhú bežeckú dráhu 192,27 mktorý zodpovedal 600 stôp (štandardný beh na krátku vzdialenosť). Šírka bežeckej dráhy bola 28,50 m, ktorá umožnila štart až 20 bežcom súčasne.Stojany boli postavené z kôp a mohli sa aj zmestiť 40 tisíc divákov.

Objekt bol v rokoch úspešne vykopaný a zrekonštruovaný 1958-65. Spočiatku to, čo vieme vďaka záznamom Zbigniew Herbert, pripomínalo to veľkú lúku.

Trezory

Nad priestorom 6. a 5. storočie pred Kristom na terase pred kopcom Kronos založili bohaté grécke polis a ich kolónie (vrátane Gely, Byzancie, Megary a Syrakúz) asi tucet dórskych klenieb vo forme podobnej malým chrámom. Nie je isté, koľko ich presne vzniklo. Cestovateľ Pausanias spomenul 10 a archeológovia identifikovali najmenej 12.

Jedna z najznámejších stavieb bola Pokladnica Megarianov (6. storočie pred Kristom) postavený v štýle chrámu v mravcoch. Fragmenty jeho štítu prežili až do našich čias a teraz sú vystavené v archeologickom múzeu. Je zaujímavé, že na rozdiel od svätyne v Delfách, najväčší z politikov, ako sú Atény, Korint alebo Sparta, nezriadili svoje pokladnice v Olympii.

Nymphaeon (Exhedra Heroda Attica)

Jedným z najmladších predmetov v posvätnom kruhu bola nymfa postavená okolo 160 CE od založenia Herodesa Attika. Budova mala tvar exhedry (polkruhový výklenok s dĺžkou 21,90 m) a fungovala ako fontána na konci akvaduktu. Zdobili ju početné sochy, z ktorých niektoré sa našli počas archeologických vykopávok.

Vytvorením akvaduktu sa vyriešil odveký problém nedostatku vody, ktorý sa pravidelne vyskytoval počas olympijských hier.

Podstavec sochy bohyne víťazstva Niké

Na juh od Diovho chrámu bola oblasť plná votívnych sôch a sôch víťazov.

Sochy boli umiestnené na vysokých podstavcoch. Na jednom z nich, ktorý sa dodnes zachoval na svojom pôvodnom miestebola tam mramorová socha bohyňa víťazstva Nike dláta Pajónius z Mende. Umelec to urobil okolo 420 pred Kr. na žiadosť Mesénov, ktorí chceli týmto darom zvečniť správu o svojom víťazstve nad vojskami Sparty (421 pred n. l.).

Táto socha, známa ako Nike z Olympie, čiastočne prežil a našiel sa na konci XIX storočia nemeckou archeologickou misiou. Dnes je spolu s nápisom informujúcim o víťazstve Mesénov vystavený v Archeologickom múzeu.

Štúdio Phidias

Na konci malá obdĺžniková budova 5. storočie pred Kristom slúžil ako ateliér Phidias. Práve tu mal umelec pracovať na soche (zo zlata a slonoviny) zobrazujúcej tróniaceho Dia, ktorá je jedným zo siedmich divov antického sveta. Počas výkopových prác bolo možné nájsť nástroje a predmety použité pri práci na tomto kolosálnom diele.

IN 5. storočie bola budova premenená na ranokresťanskú baziliku.

Gymnázium

Gymnázium (2. storočie pred Kr.) bola to rozľahlá obdĺžniková stavba s rozmermi 120 x 220 m používa sa na fyzické cvičenie. Mal podobu otvoreného dvora obklopeného kolonádou.

Leonidajon

V juhozápadnej časti vykopávky uvidíme základy veľkolepého (najväčší v celej svätyni) budova slúžiaca ako hostinec, kde mohli v primeraných podmienkach prespať najváženejší prišelci. Bol postavený v r druhej polovice 4. storočia pred Kristom podľa návrhu Leonidas z Naxosuod ktorej prevzalo svoje meno.

Budova bola postavená na štvorcovom pôdoryse so stranami cca 80 m. Mal vonkajšiu kolonádu pozostávajúcu z 138 iónskych stĺpov. Vnútorné nádvorie bolo zasa obklopené dórskou kolonádou s 44 stĺpcova v jeho centrálnej časti vznikla nádherná záhrada.

Archeologické múzeum

Archeologické múzeum (gr. Αρχαιολογικό Μουσείο Ολυμπίας) v Olympii sa pýši jednou z najlepších zbierok starovekých rezbárskych dekorácií v celom Grécku. Zbierka zariadenia zahŕňa štíty, sochy a množstvo predmetov nájdených v celom mieste vykopávok.


Najvýznamnejšími exponátmi sú dva neoceniteľné tympany z Diovho chrámu. West predstavuje scénu boja medzi tým Lapithy a Kentaurya na východnej strane je obraz súboja Pelops s Ojnomaosom.


Ďalšie vybrané exponáty:

  • štít z megariánskej pokladnice (s motívom gigantomachie),
  • fragmenty sochy bohyne víťazstva Nike od Pajonius (Nike z Olympie),
  • architektonické fragmenty patriace rôznym budovám vyrobeným z terakoty,
  • mramorová socha zobrazujúca Hermes s Dionýzom na ramene,
  • model predstavujúci svätyňu,
  • sochy z rímskych čias z Hérinho chrámu,
  • ďakovné prilby, hroty šípov a štíty, ktoré zanechali predstavitelia rôznych politík,
  • početné votívne figúrky,
  • vázy,
  • bronzové výrobky.

Oplatí sa plánovať od 60 až 75 minút.

Múzeum histórie starovekých olympijských hier

Susedí s miestom výkopu Múzeum histórie starovekých olympijských hier (grécky: Μουσείο Ιστορίας των Ολυμπιακών Αγώνων της αρχαιότητας) sa zameriava na tému Panhelénskych hier. Z informačných tabúľ sa dozvieme viac o ich tradíciách, bohoslužbách či súťažiach organizovaných v iných mestách.


Múzeum ponúka aj množstvo zaujímavých exponátov. Jednou z nich je kópia rímskej kópie plastiky zobrazujúcej diskobolus. Bol vyrobený bronzový originál Myron v 5. storočie pred Kristom, ale do našich čias sa zachovala iba rímska mramorová kópia.


FOTOGRAFIE: 1. Kópia súsošia diskobolus - Múzeum histórie starovekých olympijských hier - Olympia; 2. Kópia sochy pripomínajúcej disk – jedno z múzeí v Ríme.

Jedným z najväčších pokladov múzea je veľkolepá a rozsiahla mozaiková podlaha predstavujúca olympijské hry. Nepochádza však z Olympie, ale z domu postaveného v rímskych časoch (medzi 2. a 3. storočím) v meste Patras.


Podobne ako v Archeologickom múzeu aj tu na návštevníkov čakajú votívne figúrky, vázy, fragmenty výzbroje a výrobky z bronzu.

Návštevu tohto zariadenia sa oplatí naplánovať od 45 do 60 minút.

Prístup, parkovanie, lokalita

Bezplatné parkovanie je k dispozícii priamo pri Olympijskom múzeu, len pár krokov od archeologického náleziska. Jeho súradnice sú: 7,641730, 21,624942

Budeme čakať od parkoviska k Archeologickému múzeu 15 minút chôdze.


FOTKY: Archeologické múzeum - Olympia (Peloponéz, Grécko)

Vykopávky susedia s malým mestom Archea Olympia. Je to trochu ospalá osada, ktorá žije len počas turistickej sezóny. Ak by ste mali zostať cez noc, reštaurácia stojí za návštevu taverna záhrada vedľa hotela Europa Olympia. Ceny síce nie sú nízke, no kvalita jedla, výhľad a atmosféra sú na smrť.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Európe