Známy po celom svete Sixtínska kaplnka (vo vlastníctve Cappella Sistina) je jedným z najvýznamnejších príkladov remeselnej zručnosti sakrálneho umenia. Bočné steny súkromnej kaplnky pápeža vyzdobili najväčší majstri Od 15. storočia Renesancia, ktorá sa v Taliansku nazývala quattrocento. Slovo jednoducho znamená 400 a používa sa pre diela vytvorené v 15. storočie (1400-1499). Medzi umelcami pracujúcimi na freskách sú také mená ako napr Sandro Botticelli ak Pietro Peruginoz ktorých bol najznámejším študentom Rafael Santi.
Skutočným pokladom kaplnky je však obrovská freska pokrývajúca celú klenbu štetca Michelangelo a nástenná freska s názvom konečný rozsudok od toho istého autora.
Tento článok je súčasťou nášho sprievodcu Vatikánom, ktorý nájdete tu: Vatikán: Prehliadky, pamiatky a top atrakcie.
Sixtínska kaplnka je súčasťou Apoštolského paláca a možno ju navštíviť počas návštevy komplexu Vatikánskych múzeí.
História
História Sixtínskej kaplnky siaha až do druhej polovice XV storočia. Predtým bol na tom istom mieste stredoveký Cappella Maggiore (latinsky Cappella Magna, poľská Veľká kaplnka)ktorá polovica XVI storočia už bola vo veľmi zlom stave. Rozhodnutie zbúrať starú a postaviť kaplnku prijal pápež Syctus IV v 1475.
Nová budova mala od začiatku slúžiť ako súkromná kaplnka pápeža, slúžiaca na slávenie svätých omší určených len pre hlavu cirkvi a najvýznamnejších cirkevných hodnostárov. Z tohto dôvodu bol vstup plánovaný len zvnútra Apoštolský paláca samotná budova mala mať prísny tvar skôr ako pevnosť, aby odradila potenciálnych nepriateľov. Nezabúdajme na to XV storočia Pápežský štát sa líšil od súčasného Vatikánu – viedol vojny, zaoberal sa aj obchodom a diplomaciou.
Architekt bol zodpovedný za návrh kaplnky Baccio Pontelli. Na stavebné práce dohliadal rodák z Florencie Giovannino de Dolci. Stavba chrámu bola dokončená cca 1481a o dva roky neskôr bola kaplnka vysvätená.
V kaplnke sa organizuje konkláve, t. j. zhromaždenie kardinálov na voľbu nového pápeža. Hlasovanie je tajné a opakuje sa, kým kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu aspoň 2/3 hlasov. Prvé konkláve v kaplnke bolo zorganizované v r 1492, ktorej výsledkom bola voľba pápeža Alexander VI. Počas konkláve je v kaplnke umiestnená špeciálna piecka, ktorá sa používa na oznamovanie účinku zhromaždenia (biely dym naznačuje úspech vo voľbe Kristovho námestníka a čierny dym naznačuje nezhody medzi kardinálmi).
Etymológia mena
Názov Sixtínskej kaplnky je odvodený priamo od mena pápeža Sixta. Stojí za to pamätať, aby ste neurobili chybu. Raz sme počuli, ako jeden zo spravodajských televíznych novinárov tvrdošijne nazýva slávnu kaplnku sextínskou …
Architektúra
Sixtínska kaplnka má tvar kvádra s dĺžkou cca 41 metrov, šírka cca 13,5 metra a výška cca 21 metrov. Ako sme už spomenuli, vonkajšia fasáda sa vyznačuje strohosťou a nedostatkom dekorácie. Kaplnka je rozdelená balustrádou na dve nerovnaké časti.
Zhora je miestnosť uzavretá charakteristickou valenou klenbou (známa aj ako valená klenba) s lunetami. Z architektonického hľadiska je to najpôsobivejšia časť stavby.
Fresky
Najdôležitejším atribútom kaplnky sú fresky pokrývajúce steny a klenbu. IN XV storočia vznikli nástenné fresky od rôznych renesančných majstrov. Zároveň bola klenba pokrytá motívom hviezdnej oblohy. Maľby obrovským štetcom Michelangelo sa objavil v nasledujúcom storočí.
Nástenné fresky z 15. storočia
Slávni umelci obdobia quattrocenta (Od 15. storočia renesancia) s Toskánsko a Umbria. Medzi pozvanými majstrami boli: Sandro Botticelli, Domenico Ghirlandaio, Il Perugiano, Il Pinturicchio ak Cosimo Rosselli.
Na oboch bočných stenách je namaľovaných šesť scén. Na jednej strane uvidíme scény z Nový zákon zobrazujúci život Ježiš Kristusa od druhej scény s Starý testament z obdobia Mojžiš.
Medzi freskami stojí za pozornosť znázorňujúca maľba Odovzdávanie kľúčov sv. Peter kefa Pietro Peruginoa konkrétnejšie rozľahlé námestie s budovami v pozadí. Je ťažké nenadobudnúť dojem, že centrálna stavba pripomína slávnu kupolu katedrály vo Florencii. Po oboch stranách námestia sú víťazné oblúky, obľúbené v starom Ríme.
Freska na strope od Michelangela
Slávna kaplnka spočiatku nemala zdobenú klenbu, ktorá bola pokrytá motívom hviezdnej oblohy, známym z niektorých rímskych kostolov (pozri napr. Bazilika Santa Maria Sopra Minerva vedľa Panteónu, kde sa nachádza aj figuratívne súsošie Ježiš s krížom dláta Michelangelo). IN 1504 kaplnka si však vyžiadala renováciu, pri ktorej bol zbúraný strop a vyvŕtané otvory, cez ktoré prechádzali železné reťaze. Následkom zničenia bolo rozhodnutie pápeža Július II o vytvorenie úplne novej výzdoby klenby.
Július II., zvolený do svojej funkcie v r 1503nebol pápežom v dnešnom chápaní – vhodnejšie by bolo slovo kráľ či dokonca cisár. Pápežské štáty za jeho vlády dobyli nové územia a viedli bitky a obliehania, vr. v Bologni. Pápež pochádzal z rodiny della Rovere a bol posledným z pápežov, ktorý sprevádzal svoje jednotky na koňoch. A to bolo za jeho pontifikátu vytvorené Švajčiarska gardaV tom čase to bola vybraná čata halapartníkov a pápežova súkromná garda.
Július II. sa preslávil aj ako skvelý staviteľ. Jeho ambíciou bolo zanechať odkaz, ktorý sa rovnal odkazu starých rímskych cisárov. Práve za jeho vlády bol zbúraný ranokresťanský kostol St. Peter a začala sa výstavba nového a urýchlila sa rekonštrukcia palácového komplexu.
Jedným z najambicióznejších návrhov hlavy kostola bolo prekryť poškodenú klenbu Sixtínskej kaplnky veľkou freskou. V očiach pápeža bol realizátor projektu zrejmý - Michelangelo. Veď práve pápež bol jedným z hlavných objednávateľov a patrónov renesančného majstra.
Samotný umelec to videl trochu inak. Po prvé, Július mu už objednal jeden projekt – jeho trojposchodový náhrobok, ktorý mal postaviť v Bazilike sv. Peter. Napriek svojmu mladému veku bol Michelangelo už uznávaným sochárom a túto zákazku považoval za najdôležitejší projekt vo svojom živote. Umelcovi sa dokonca podarilo vybrať správny mramor a vytvoriť detailný návrh zdobeného pamätníka 47 sôch o veľkostiach 7 x 11 metrov. Druhým problémom bol Michelangelo necítil sa ako maliar a nikdy nenamaľoval žiadnu väčšiu fresku.
Július však stratil záujem o náhrobný kameň a v 1506 nariadil Michelangelovi, aby začal s prípravami na maľovanie fresky na klenbu veľkosti 800 metrov2. Tá však nielenže odmietla, ale dostala sa aj do otvoreného konfliktu s hlavou cirkvi a opustila mesto. Napriek jeho nespochybniteľnej všestrannosti umelec nemal rád maľovanie a radšej sa zaoberal inými projektmi. Tu stojí za zmienku, že náhrobný kameň sa napokon podarilo postaviť, no v menej ambicióznej podobe. Mnohí čitatelia ho určite poznajú – jeho stredná časť je plastika sediaceho Mojžiša s rohmi, a samotný pamätník nájdete v St. Peter v Oki v blízkosti Kolosea.
Nakoniec bol umelec presvedčený, aby sa vrátil a začal pracovať na projekte. Práce pokračovali od polovice dňa 1508 do októbra 1512 (s približne ročnou prestávkou v rokoch 1510-1511). Predpokladá sa, že umelec prakticky celý obraz vytvoril sám – teda inak ako Rafael Santiktorý pomocou študentov maľoval fresky v reprezentatívnych miestnostiach (strofách) paláca.
Dnes, keď stojíme v strede kaplnky a pozeráme hore, obdivujeme vysoké ľudské postavy v rôznych pózach, a nie vždy sa čudujeme, ako sa umelcovi podarilo vytvoriť také úžasné dielo. A nebolo to vôbec také jednoduché! Počas prác bolo postavené špeciálne lešenie, na ktorom Michelangelo trávil väčšinu času ležaním, alebo zriedkavejšie v stoji alebo v sede s vybočeným krkom.
Bol tiež dosť blízko farby po celý čas, že jej kvapky kvapkali priamo na jeho tvár a padali mu do očí. Pri práci ho sprevádzalo mnoho pomocníkov, ktorých úlohou bolo okrem iného miešanie a prinášanie farieb. Samotný umelec pravdepodobne málokedy zostupoval z lešenia počas dňa.
Majestátna freska zobrazuje 9 scén z Genezis v Starom zákone, vrátane najznámejšieho zobrazovacieho výjavu Stvorenie Adamaktorý sa stal trvalou črtou popkultúry.
Všetky scény v chronologickom poradí:
- Boh oddeľuje svetlo od tmy,
- Boh tvorí slnko a mesiac,
- Oddelenie mora od pevniny,
- Stvorenie Adama,
- Stvorenie Evy,
- Prvotný hriech,
- Noemova obeť,
- Povodeň,
- Noemova opitosť.
Pri pohľade od hlavného vchodu je poradie obrátené a pravdepodobne to bolo poradie maľby (umelec začal dielom s názvom „Noemovo opilstvo“).
Pri pohľade hore si dajme pozor na chýbajúce rozsiahlejšie pozadie či krajinu. Sú to ľudské postavy, ktoré sú v popredí a všetko ostatné je len obyčajný doplnok.
Posledný súd od Michelangela
Druhým z veľkých diel renesančného umelca je freska na oltárnej stene s názvom konečný rozsudok o veľkosti 13,70 x 13,20 metra. Tento obraz bol takmer vytvorený 30 rokov po dokončení prác na klenbe, keď už bol umelec za ním 60. narodeniny.
Objednávku fresky dal sv. 1533 pápež Klement VII, a po jeho smrti o rok neskôr objednávku potvrdil jeho nástupca Pavla III. Michelangelo sa pripravoval na vytvorenie obrazu takmer okolo 3 roky, a práce v kaplnke sa začali v r 1536 a ukončené po cca 5 rokov v 1541.
Posledný súd sa výrazom líši od maľby na klenbe. V oboch dielach sú v popredí nahé či polonahé postavy, no nové dielo vyvoláva skôr úzkosť a negatívne myšlienky. Nie je však prekvapujúce, keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že umelec bol svedkom scén, ktoré ho priviedli k pochybnostiam o ľudských rozhodnutiach a morálke. Michelangelo bol v Ríme v r 1527 počas krvavého obliehania a drancovania Ríma vojskami Karol Vktorý sa dnes volá Sacco di Roma (s vyplienením Ríma). Útočníci nemali žiadne zábrany zaobchádzať s ľuďmi alebo umeleckými dielami.
Do stredu obrazu umelec umiestnil svalnatú postavu Ježiš Kristusktorého silueta musí pripomínať antické súsošie s názvom Torzo Belwedera (uvidíme ju Múzeum Pio-Clementino v komplexe Vatikánskych múzeí). Napravo od nôh Spasiteľa uvidíme postavu sv. Bartolomej držiaci si vlastnú kožu, ktorého tvár je autoportrétom Michelangela.
Samotný dizajn bez toho, aby sa čokoľvek hovorilo o konečnom výsledku, spôsobil množstvo prešľapov, ktoré spôsobila totálna nahota postáv.
pápež Pius IV po Tridentskom koncile sa rozhodol premaľovať súkromie, čoho sa ujal v r 1565 Michelangelov študent Daniele da Volterraktorý je odvtedy známy skôr ako Panther (Il Braghettone). Žiaľ, k týmto zmenám došlo v posledných mesiacoch života autora fresky. Našťastie bola pridaná vrstva nedávno odstránená a slávna freska je opäť viditeľná v pôvodnej verzii.
Návšteva Sixtínskej kaplnky
Sixtínska kaplnka sa nachádza v Apoštolskom paláci a je súčasťou komplexu Vatikánskych múzeí. Bohužiaľ je to jedna z najľudnatejších častí komplexu, kde môže byť cez deň nespočetné množstvo tlačeníc.
Sixtínska kaplnka sa nachádza prakticky na samom konci komplexu Vatikánskych múzeí a aby sme sa k nej dostali, musíme prejsť dlhým radom galérií a chodieb.
V kaplnke nie je dovolené fotiť a používať mobilné telefóny. Mali by sme tiež pamätať na to, že toto je náboženské miesto - preto je potrebné vhodné oblečenie.
Vstupenky do Sixtínskej kaplnky
Nie je možné navštíviť len samotnú kaplnku – do Vatikánskych múzeí si musíme vždy kúpiť bežnú vstupenku. Viac o vstupenkách sme písali v článku o Vatikánskych múzeách, ktorý nájdete tu.
Bibliografia:
- Svetové múzeá: Vatikánske múzeá, vydavateľstvo Arkady, 1968