Nikolaiviertel (poľská štvrť Mikołaj) je čarovný kút Berlína, ktorý svojim charakterom, nízkymi budovami a dláždenými uličkami naráža na stredovekú históriu mesta. Slovo narážky sme použili z nejakého dôvodu, pretože všetky budovy tu boli zrekonštruované v osemdesiatych rokoch minulého storočia pri príležitosti r. 750 rokov založenie hlavného mesta Nemecka.
Dnes Nikolaiviertel láka množstvo turistov. Na návštevníkov čakajú múzeá, reštaurácie a napodobenina toho, ako mohlo vyzerať staré mesto predvojnového Berlína. Nie všetko sa však podarilo dokonale reprodukovať a niektoré montované stavby majú k historickému prototypu veľmi ďaleko. Tým zlomyseľnejším dokonca nazývajú prestavaný predpoklad Východný Disneyland.
Nikolaiviertel sa nachádza priamo v centre mesta a je vzdialený len pár minút 10 minút chôdze od námestia Alexanderplatz a Ostrova múzeí.
História
Stredoveké centrum Berlína
Počiatky Berlína siahajú do druhej polovice XII storočia. V mieste najľahšieho prechodu cez Sprévu na oboch stranách rieky vtedy vznikli dve osady - Berlín a Cölln. Ústredným bodom prvej bola štvrť Nikolaiviertel, ktorá vďačí za svoje meno St. Mikuláša postavený medzi tým 1220 a 1230. Ide teda o najstaršie existujúce kostoly v nemeckom hlavnom meste.
V nasledujúcich storočiach sa oblasť okolo Kostola sv. Mikuláša obývali obchodníci, remeselníci a umelci. Pôsobili tu početné krčmy a obchody. Toto územie nikdy nestratilo svoje pôvodné uličné usporiadanie, hoci staršia stredoveká zástavba začala ustupovať moderným domom, ktoré si postavili bohatí mešťania.
Okres prežil vo svojej historickej podobe až do r 1945 a bitku o Berlín, počas ktorej bol počas bombardovania takmer úplne zničený.
FOTKY: 1. Kostol sv. Mikuláša; 2. Pohľad na kostol sv. Mikuláša a múzeum v Knoblauchovom dome.
Povojnová rekonštrukcia
Po skončení druhej svetovej vojny sa zničená štvrť Nikolaiviertel ocitla v hraniciach východného Berlína. Nemecká demokratická republika, ako sa zvrátene nazýval novovytvorený socialistický satelit Sovietskeho zväzu, sa zámerne dištancovala od skorších tradícií nemeckého štátu. Zničený Berlín bol prestavaný, či skôr prerobený, bez obáv z historického usporiadania ulíc či starého vzhľadu budov.
Jedným z najvýraznejších príkladov tejto doktríny bola otázka kráľovského paláca, ktorý bol považovaný za symbol pruskej monarchie a bol zbúraný. Pôvodne mala byť na jej mieste postavená televízna veža, ale nakoniec bola postavená modernistická budova Palác republiky. Ten bol po zjednotení Nemecka zbúraný a historické sídlo pruských panovníkov bolo v posledných rokoch prestavané.
Vráťme sa však do mestskej časti Mikołaj. zapnuté na prelome 70. a 80. rokov prístup sa zmenil Strana socialistickej jednoty Nemecka na otázku historickej politiky, v dôsledku čoho sa predvojnové dedičstvo začalo odvážnejšie využívať. IN 1980 vrátil sa na avenue Unter den Linden jazdecká socha Fridricha Veľkéhoa v polovici dekády zrekonštruovaný Husemannstraße v origináli Wilhelminovský štýl od konca XIX storočia.
Okrem toho na 1987 bolo výročie 750. výročie založenia Berlína. O desaťročie skôr sa ho úrady NDR rozhodli osláviť veľmi efektívnym spôsobom – prestavbou zničenej štvrte Nikolaiviertel, ktorá aj po viac ako tridsiatich rokoch stále pripomínala miesto požiaru. Nebola to teda najlepšia výkladná skriňa východného Berlína a o pár krokov ďalej bol Alexanderplatz obklopený modernistickými mrakodrapmi. Obnovená štvrť Nikolaiviertel sa mala stať novým symbolom mesta a miestom, kam by mohli hrdo priviesť zahraničných úradníkov a turistov.
Súťaž na vypracovanie plánu rekonštrukcie vyhrala v r 1979 Günter Stahnktorá pri práci na projekte vychádzala z predstavy ideálneho stredovekého mesta fungujúceho v tej dobe. Architekt sa rozhodol ponechať pôvodné uličné usporiadanie a vytvoril verné kópie niektorých pamiatok (najreprezentatívnejšie z nich je možné vidieť pozdĺž ulice Mühlendamm a pri kostole sv. Mikuláša). Zaujímavé je, že nie všetky zmapované objekty sa pôvodne nachádzali v oblasti Nikolaiviertel, čoho najlepším príkladom je hostinec Zum Nußbaum.
FOTKY: Návšteva kostola sv. Mikuláša.
Ostatné budovy sa spravidla riadili historickým štýlom, aj keď niekedy veľmi voľným spôsobom, čo malo za následok nezvyčajný architektonický mix. Je tiež ťažké nenadobudnúť dojem, že niektoré montované stavby možno vyzerali dobre pred tridsiatimi rokmi, no dnes už nevyzerajú najlepšie.
Jadrom nového Nikolaiviertelu mal byť kostol sv. Mikuláša. V jeho blízkosti bolo vybudovaných mnoho tradičných krčiem, ktoré lákali domácich i zahraničných návštevníkov. Pri navrhovaní budov pri chráme použil architekt aj zaujímavý optický trik - čím bližšie k námestiu pred kostolom, tým menšie budovy a máme lepší výhľad na najstarší berlínsky kostol.
FOTKY: 1. Pohľad na Kostol sv. Mikuláša a hostinec Zum Nußbaum; Pohľad na kostol sv. Mikuláša a múzeum v Knoblauchovom dome; 3. Okolo Kostola sv. Mikuláša.
Návšteva Nikolaiviertelu
Nikolaiviertel zaberá takú malú plochu, že rýchlo spoznáme každé zákutie zrekonštruovanej štvrte. Všetky ulice sú vhodné pre chodcov a stojí za to sa nimi poprechádzať a hľadať rôzne architektonické príchute a rôzne sochy.
V oblasti Nikolaiviertel je niekoľko múzeí, z ktorých väčšina je podrobnejšie popísaná neskôr v tomto článku.
Nikolaiviertel: atrakcie a zaujímavé miesta
St. Mikuláša: najstarší farský kostol v Berlíne
Je ústredným bodom okresu kostol sv. Nicholas (nem. Nikolaikirche)ktorého história siaha až k úplným počiatkom Berlína. Prvá budova postavená v r v druhej štvrtine 13. storočia chrám mal podobu románskej baziliky, no o niekoľko desaťročí neskôr bol premenený na gotický sieňový kostol. Z pôvodnej románskej stavby z tesaného kameňa sa zachovali len spodné časti múrov a v strede viditeľná dlažba.
V priebehu storočí bol Kostol sv. Mikuláša bol niekoľkokrát prestavaný. Napríklad výrazné dve veže kryté prilbou pribudli až v druhej polovici XIX storočia. Koniec pôvodnej stavby nastal koncom 2. svetovej vojny, keď ju pri bombardovaní takmer zrovnali so zemou. Po rekonštrukcii v r 1982-87 budova slúži na svetské účely - vo vnútri sa nachádza múzeum a organizujú sa tu koncerty.
Múzeum sa zameriava na stručné predstavenie histórie štvrte Nicholas (t.j. rodiska Berlína) a prezentáciu zachovaných sochárskych prvkov z kostola a okolia. Návštevníci sa môžu tešiť napr. model pôvodnej románskej baziliky a model prestavanej štvrti Nikolaiviertel.
Pri vstupe dostaneme audio sprievodcu v angličtine (v cene vstupenky). Na návštevu by nám mala vydržať do hodiny. Medzi exponátmi sú najvýraznejšie náhrobky a náhrobné kamene, ako aj sochy, ktoré sú súčasťou pôvodného barokového oltára. Múzejná pokladnica vystavuje o.i knihy, kalichy a rúcha. Okrem nich si na začiatku prehliadky pozrieme aj zbierku mincí. Zaujímavým riešením sú fotografie umiestnené pod niektorými sochami znázorňujúce ich predvojnový vzhľad.
Samotné múzeum sa však zameriava na špecifickú časť histórie mesta a nenájdeme v ňom exponáty svetového formátu. Ak teda máte veľa času a chceli by ste vidieť pôvodné prvky výzdoby chrámu a dozvedieť sa viac o jeho histórii, oplatí sa nahliadnuť dovnútra. V opačnom prípade je asi lepšie ísť do iných inštitúcií.
Múzeum v Knoblauchovom dome (Museum Knoblauchhaus)
V blízkosti kostola sv. Mikuláš stojí v rohu Knoblauchov dom (ger. Knoblauchhaus) S 18. storočiektorí šťastne prežili vojnu a možno pýšiť sa titulom najstaršieho existujúceho meštianskeho domu v Berlíne.
IN 1759 Tycoon vo výrobe ihiel Johann Christian Knoblauch kúpila zastavaný pozemok v srdci starého mesta. Hneď nato bola zbúraná existujúca budova a začala sa výstavba nového trojposchodového neskorobarokového kaštieľa. Objekt – podobne ako ostatné vtedajšie meštianske domy – bol rozdelený na obchodnú časť na prízemí a obytnú časť na poschodiach. Cez blízko 170 rokov Knoblauchhaus bol centrom života a podnikania tejto podnikavej rodiny.
IN prvé desaťročia devätnásteho storočia sídlo bolo prestavané v klasicistickom štýle. Určite mal na premene svoj podiel Eduard Knoblauch, povolaním architekt, ktorý študoval s Karl Friedrich Schinkel.
Dnes je v zrekonštruovanom dome zriadené múzeum štýl biedermeierktorý dominoval v meštianskej interiérovej architektúre prvej polovice devätnásteho storočia. Vzhľad niektorých miestností vrátane farby stien bol nanovo vytvorený na základe archívnych fotografií. Hlavnými exponátmi sú dobový nábytok a obrazy, ako aj informačné materiály o histórii rodu Knoblauch.
Celkovo je na dvoch poschodiach k návšteve niekoľko miestností. Vstup do múzea je bezplatný (od júna 2022), tak keď budete v areáli, nezabudnite sa na chvíľku zastaviť - predsa len, nemáme často možnosť vstúpiť 19. storočie buržoázne sídlo. Na návštevu múzea nám stačí cca Tridsať minút.
Sochy a pamiatky v okolí kostola sv. Mikuláša
Okolo kostola sv. Mikuláša bolo odhalených niekoľko pozoruhodných pamätníkov. Pred chrámom bola osemhranná fontána s erbmi na každej stene, v strede ktorej bol stĺp s medveďom na vrchole. Má symbolizovať založenie Berlína, ktorého symbolom je medveď. Neďaleko uvidíme aj bronzovú kópiu prvej oficiálnej pečate Berlína v podobe medailónu umiestnenej na zemi.
K dispozícii sú aj dve cca 3 metre dlhé bronzové sochy, ktoré boli pôvodne súčasťou pamätníka zobrazujúceho kráľa Fridrich Viliam III autorstvo Albert Wolff. Jedna je alegória vedy (sediaca postava s knihou a zemeguľou) a druhá je zobrazenie Klio, múza histórie.
Efraimský palác
Zdobený rokokovou fasádou Ephraimský palác (nemecky Ephraim-Palais) patrí k najkrajším stavbám Nikolaiviertelu. Reprezentatívna budova bola postavená v r 1762-1766 podľa návrhu Friedrich Wilhelm Dieterich. Poľským čitateľom tento názov asi veľa nehovorí, no za zmienku stojí, že architekt sa zúčastnil okrem iných aj v r. v dizajne slávneho paláca Sanssouci.
Zakladateľom sídla bol Veitel Heine Ephraim, bankár a dôveryhodný poradca Fridrich Veľký. Budova bola postavená v samom centre najstaršej časti Berlína, na križovatke Mühlendamm a Poststraße. Veľkolepá fasáda s klasickými prvkami (samostatne stojace stĺpy na prízemí a pilastre nad nimi) patrila k najhonosnejším v meste.
Na rozdiel od iných pamiatok vo štvrti Nicholas Efraim Palace zmizol z krajiny Berlína ešte pred vojnou. Bol zbúraný pri rozširovaní ulice Mühlendamm v r 1936a zaistené ozdobné prvky boli odvezené do skladov na západnom okraji mesta.
Keď sa začali práce na rekonštrukcii Nikolaiviertelu, zachovalé fragmenty fasády ešte existovali, ale nachádzali sa v Západnom Berlíne. Obom stranám sa podarilo vychádzať a prestavanú rezidenciu zastavili 12 metrov z pôvodného miesta.
V súčasnosti sa v interiéroch trojposchodovej budovy organizujú dočasné výstavy. Počas našej návštevy sa uskutočnila výstava venovaná východnému Berlínu a NDR.
Jazdecká socha sv. George bojuje s drakom
Na konci Propststraße, priamo na Spréve, stojí mimoriadne živá jazdecká socha zobrazujúca šarvátku sv. Juraj s drakom. Vysoký ornament okolo 6 m súsošie je šupinatý tvor.
Autor pamätníka býval v prvej polovici XIX storočia sochár August Kiss. Komu 1950 pamätník stál na nádvorí kráľovského zámku v Berlíne a po jeho zbúraní bol premiestnený do parku Friedrichshain. Pri rekonštrukcii Nikolaiviertelu sa rozhodlo, že jedno z námestí tu bude vhodnejším miestom pre túto prácu.
Kurfürstenhaus: stopy bývalého Berlína
Pár krokov severozápadne od sochy sv. Juraja, uvidíme červenú pieskovcovú fasádu plnú detailov, patriacu k budove tzv Kurfürstenhaus (Poľský rod kurfirstov). Stavba bola postavená v r 1895-1897 podľa návrhu Carl Gauseže na zákrute XIX a XX storočia navrhol niekoľko známych berlínskych budov – vrátane tej pôvodnej Hotel Adlon.
Kurfürstenhaus s výhľadom na Sprévu je jednou z mála zachovaných predvojnových budov v tejto časti mesta a rozhodne vyčnieva z prefabrikovaných stavieb NDR. V minulosti bol celý breh rieky zaplnený rovnako zdobenými budovami využívanými na komerčné účely.
Budova vďačí svojmu názvu Brandenburský volič Jan Zygmunt. Tento panovník bol poverčivý človek a na sklonku života bol pevne presvedčený, že v kráľovskom paláci fantóm tzv. Biela pani. Keďže ju chcel prekabátiť, presťahoval sa do domu svojho komorníka, ktorý bol presne na tom istom mieste, kde dnes stojí Kurfürstenhaus.
Zdravotný stav Jana Zygmunta v posledných rokoch jeho života však nebol najlepší - w 1616 dostal vážny infarkt, ktorý ho po čase prinútil odovzdať moc svojmu synovi Jerzy Wilhelm. Čoskoro potom, čo dedič prevzal moc, poverčivý vládca zomrel v dome svojho verného sluhu, kde sa stále skrýval. Biela pani. Na počesť tejto udalosti, postavený pod koniec 19. storočia budova bola pomenovaná Domov kurfirsta.
hostinec Zum Nußbaum
Ďalšou z verne zrekonštruovaných pamiatok je hostinec Zum Nußbaum. Čo však stojí za to zdôrazniť – pred vojnou sa nachádzal na opačnej strane Sprévy, pri vstupnej bráne do mesta Cölln susediaceho s Berlínom.
História hostinca pravdepodobne siaha až do jeho počiatkov XVI storočia. Jeho názov bol odvodený od orecha (nem. Nußbaum pre orech), ktorý rástol pred vchodom.V priebehu storočí si toto miesto získalo značnú povesť medzi Berlínčanmi a turistami navštevujúcimi mesto.
Prestavaný pomník sa nachádzal pri severnej stene kostola sv. Mikuláša a rovnako ako v prípade pôvodného umiestnenia bol pri ňom zasadený orech.
Gerichtslaube: Reštaurácia v historickej budove súdu
Ďalší príklad historickej repliky je postavený na ulici Poststraße reštaurácia Zur Gerichtslaube, ktorá sa nachádza v … zrekonštruovanej budove súdu.
Stojí za to sa na chvíľu zamyslieť nad osudom pôvodnej stavby, ktorej história siaha až do minulosti 1270. Boli to časy, keď sa podľa zákona museli súdne pojednávania konať vonku, aby každý, kto chcel, mohol proces sledovať. Aby sa predišlo prípadným problémom s nepriaznivým počasím, ktoré by mohli viesť až k prerušeniu zasadania, boli na stredovekých radniciach vybudované arkády alebo k nim pristavané budovy s otvorenými múrmi.
Podobná stavba v gotickom slohu vznikla v r XIII storočia na radnici v Berlíne. V priebehu storočí však bola budova niekoľkokrát prestavaná a na konci XVII storočia jeho fasáda je kompletne barokovo upravená.
V druhej polovici XIX storočia Berlín dynamicky rástol. Padlo teda rozhodnutie postaviť nový, monumentálny Červená radnica (nem. Rotes Rathaus). Mal nahradiť budovy, ktoré existovali už od stredoveku, vrátane historickej budovy súdu, ktorá bola zbúraná v r. 1871. Plány zbúrať tak cennú pamiatku však viedli k ostrým diskusiám o zachovaní nemeckého kultúrneho dedičstva. Nakoniec boli odovzdané fragmenty zbúranej budovy Cisár Viliam I., ktorá pamätník obnovila v pôvodnej gotickej podobe v parku Babelsberg v Postupime.
A tu sa vraciame do Nikolaiviertelu. Pri návrhu novej podoby štvrte padlo rozhodnutie o vytvorení repliky súdu. Pôvodcovia sa však rozhodli postaviť budovu v barokovom slohu, teda do podoby, akú dostala po prestavbe z r. koniec 17. storočia. Budova bola postavená cca 150 m z pôvodného miesta a dnes má reštauráciu s miestnou kuchyňou.