1. Sojka je veľmi rozšírený vták v celej Európe. Uprednostňuje skôr sedavý spôsob života – spája sa s bezprostredným okolím hniezda a nelieta ďalej. Odtiaľ pochádza príslovie „choď za oceán ako sojka“, teda ostaň doma, vyberaj si tak, aby sa vedelo, že daný človek zostáva tam, kde žije.
2. Najbližším vtáčím príbuzným sojky je krkavec, aj keď sa to nezdá. Sojka je oveľa viac sfarbená – jej perie je modré, čierne, hnedé, niekedy aj jemne ružové. Najcharakteristickejšie sú ich modré pruhy.
3. Niektorí ľudia rozpoznajú vek sojky podľa modrých pásikov na krídlach. Čím viac ich je, tým je vták starší. Sojka má len jeden rok a má niekoľko pásikov.
4. Sojky sú veľmi hlučné a hlasité vtáky. Ak ich niečo vyruší, môžu spustiť poplach v najbližšom okolí, vďaka čomu väčšina zvierat buď utečie, alebo sa skryje vo svojich úkrytoch. To môže sťažiť život poľovníkom aj ľuďom, ktorí chcú fotografovať prírodu.
5. Dospelá sojka na jeseň váži až 200 gramov. Počas zimy však stráca takmer 1/4 svojej telesnej hmotnosti. Na jar teda vážia v priemere o 50 gramov menej.
6. Sojka je všežravý vták. Jedia hmyz aj rastliny, najmä semená, arašidy a bobule. Tiež miluje žalude.
7. Sojka unesie 12 žaluďov naraz. Takto sa stala obľúbencom lesníkov. Mnoho vtákov nejedia žalude, pretože sú príliš ťažké na to, aby sa dali zdvihnúť a rozštiepiť na správnom mieste alebo aby ich mohli nosiť mláďatám. Sojkám to neprekáža. Vďaka tomu výrazne prispievajú k rozširovaniu stromov.
8. Nie každý je však z prítomnosti téglikov taký šťastný. Na pozemkoch môžu napáchať škody šklbaním bobúľ, jedením orechov či hmyzu – jednak škodlivé, čo nie je problém, ale aj prospešné.
9. Sú to jediné havrany, ktoré obývajú lesy, vrátane tých hustejších. Tam regulujú množstvo škodlivého hmyzu a šíria stromy z takto hustých oblastí ďalej.
10. Mladé sojky opúšťajú hniezdo extrémne skoro – po necelých troch týždňoch.