Turisti, ktorí si pred cestou do Talianska neprečítali miestne zvyky, môžu byť trochu prekvapení, keď im v reštaurácii príde účet. Obyčajne tam bude trochu záhadný predmet tzv copertočo môže výrazne zvýšiť sumu, ktorá sa má zaplatiť.
V našom článku sme sa pokúsili túto problematiku trochu vysvetliť, pričom sme spomenuli pravidlá talianskych barov a reštaurácií.
Čo je to coperto a prečo je lepšie skontrolovať spodnú časť ponuky?
Coperto, čo môžeme preložiť ako krytina, je fixný poplatok pridané k účtu za každý z hostí. Poplatok za obal je niečo normálne prakticky v každom kúte Talianska a nemáme sa z toho ako dostať. Platí to pre drahé reštaurácie, malé tratórie a niekedy aj obyčajné pizzérie! Až na jednu výnimku je poplatok za krytie v regióne zakázaný zákonom Lazio (t. j. v Ríme), no reštaurátori prevádzkujúci podniky v turistických oblastiach sa tento zákon úhľadne snažia obísť.
A čo dostaneme na oplátku? Obrúsky, príbory a košík chleba, ktorý nie je vždy čerstvý a chutný. Takže všetko, čo vo zvyšku sveta je zahrnuté v cene pokrmu. Niekedy je poplatok spojený s polohou - ak reštaurácia ponúka krásny výhľad alebo vyhliadkovú terasu, poplatok za prekrytie môže byť vyšší ako v susedných prevádzkach bez tohto vybavenia.
Za povšimnutie stojí – v Taliansku nájdeme priestory, kde sa poplatok za krytinu neúčtuje. A to sú niekedy veľmi obľúbené tratórie, ktoré si s týmto faktom nerobia reklamu - na konci dostaneme účet bez tejto položky.
Koľko stojí coperto v Taliansku a čo dostaneme na oplátku?
Množstvo coperta závisí od typu miesta – či sa priestory nachádzajú v turistickej oblasti, či ide o reštauráciu alebo možno malú trattoriu mimo turistických trás. Sami sme sa stretli s výškovým copertom z 1 € až 5 € - kde je najbežnejšia hodnota 2€. Súčet Coperto 3-5€ je vyhradená pre najturistickejšie destinácie ako Benátky a ostrov Capri.
Keďže sa dá ľahko vypočítať, v prípade štyroch ľudí pri stole bude suma faktúry zvyčajne cca 8€ ako by to vyzeralo zo zoznamu objednaných jedál a nápojov.
Poplatok za kryt by mal byť v ponuke, aj keď najčastejšie je umiestnený v spodnej časti a v malej veľkosti. Najmä na turistickom mieste sa oplatí pozorne si preštudovať jedálny lístok, aby vás pri platení nezaskočilo. Na miestach zameraných na Talianov sme sa nestretli s vyšším poplatkom ako za zakrytie 2,50€.
Odkiaľ sa vzal poplatok za prestretie stola?
Niektorí čitatelia môžu byť presvedčení, že poplatok za prestieranie vymysleli v posledných desaťročiach chamtiví reštaurátori, vďaka čomu môžu od turistov ľahko vyberať poplatky navyše.
Nič nemôže byť chybnejšie! Tento poplatok má svoj pôvod v stredoveku. Vymysleli ho majitelia hostincov, v ktorých sa trampi v nepriaznivom počasí ukrývali, no hostiteľovu ponuku príliš veľkoryso nevyužili. Vymysleli si teda dodatočný poplatok za možnosť usadiť sa, čo im kompenzovalo návštevy menej honosných hostí.
V priebehu storočí sa táto tradícia stala tak populárnou, že v dnešnej dobe nie je platba za krytinu nevhodná pre žiadneho Taliana. Prekvapenie je vidieť len na tvárach turistov, ktorí dostanú vyšší účet, ako by naznačovala ich objednávka…
Ostatné poplatky - sprepitné, servis (vrátane servisu)
Že to nebolo také jednoduché – v Taliansku sa môžeme stretnúť aj s ďalšími doplnkovými položkami na prijatom účte. Našťastie (alebo bohužiaľ) sa to deje hlavne v typických turistických oblastiach – v krčmách na hlavných námestiach alebo v Benátkach, kam bežní obyvatelia pravdepodobne nepôjdu. Ak využívame len reštaurácie orientované na domácich, tak iné poplatky ako coperto by nás nemali prekvapiť.
Ďalšou dodatočnou položkou na účte môže byť servis (vrátane servisu). Tento poplatok nie je fixný, ale percentuálny – napríklad 10 % alebo 20 % z hodnoty objednávky. Stretli sme ju len v regióne Lazio, no miestam na najturistickejších miestach miest sa takmer vždy vyhýbame. Výška servisného poplatku, ako aj kryt, by mala byť v ponuke.
Tu stojí za zmienku, že práca čašníka je v Taliansku veľmi uznávaná a čašníci sú často starší ľudia s bohatými skúsenosťami a znalosťami: o regióne, produktoch a vínach. Ich plat nezávisí od sprepitného a neexistuje ani spoločenský tlak, aby ich opustili.
A kedy je najlepší čas nechať tip? Tu by sa mal každý rozhodnúť sám. Malú kôpku nechávame v dvoch situáciách: keď nám čašník poradí niečo nezvyčajné, čo by sme sami nemali šancu zistiť, a po obdržaní nejakého doplatku. Po jedle, ktoré nie je zahrnuté v účte, si občas dáme domáci likér alebo koláčik. V tomto prípade vždy nechávame sprepitné ako malú formu poďakovania a ocenenia.
Situácia v regióne Lazio
Ako sme už spomenuli, v regióne Lazio je povinná platba za prestretie stola nezákonná. Dodatočný servisný poplatok a poplatok za zjedený chlieb sú povolené – a takto si reštaurácie v turistickej časti Ríma zvyšujú účet.
Ak dostaneme chlieb v reštaurácii v Ríme (čo nechceme), potom sa oplatí opýtať sa, či je zadarmo, a odmietnuť, ak nie.
Bary a kaviarne – pohodlie alebo nižšia cena
Na záver článku by sme vás chceli upozorniť na ďalší miestny zvyk. V mnohých baroch a kaviarňach v Taliansku to platí nižšia cena za jedenie stojace pri pulte a vyššia pre spotrebu pri stole (t. j. za usadenie a obsluhu čašníkom).
Príplatok za miesto pri stole zvyčajne nie je fixný poplatok, ako napríklad coperto. Častejšie je jednotková cena každého produktu vyššia. Vo väčšine miest je rozdiel 1 € za nápoje a asi 2 € za sušienky, ale v najmódnejších kaviarňach v Neapole alebo Miláne môže byť rozdiel v cene sladkej pochúťky až 3 až 4 €.
Ceny uvedené pri pulte platia spravidla len za pitie a jedenie stojace. Ak si dávame pozor na rozpočet a chceme si sadnúť za stôl, oplatí sa pred zadaním objednávky požiadať o jedálny lístok – aby nás konečný účet negatívne neprekvapil.