Piazza Navona môže úspešne kandidovať na titul najkrajšie námestie v Ríme. Vyznačuje sa fenomenálnymi fontánami, nezvyčajným podlhovastým tvarom sledujúcim usporiadanie trate už neexistujúceho antického štadióna a nádhernými fasádami okolitých budov.
V našom článku si stručne popíšeme históriu námestia (od staroveku až po súčasnosť) a predstavíme jeho zaujímavosti. Už teraz však môžeme prezradiť, že aj na takom obľúbenom mieste sa skrýva jedno z málo známych rímskych tajomstiev, o ktorých väčšina návštevníkov námestia ani len netuší.
História
Staroveký Domitian Stadium
Námestie Piazza Navona takmer dokonale kopíruje usporiadanie tratí starovekého štadióna postaveného za vlády cisára Domicián, ktorý bol slávnostne otvorený počas hier organizovaných v r 86 rokov na počesť Kapitoly Jupiter. Samotný objekt už neexistuje, ale zvyšky jeho stojísk sú stále pod povrchom (a dokonca ich môžete vidieť, viac neskôr).
Štadión zapnutý Marsové pole bolo koncipované ako miesto športových súťaží v gréckom štýle, kde nahí alebo polonahí účastníci proti sebe súťažili v tradičných súťažiach ako beh, zápas a skoky do diaľky. Podobne nazvali súťaž na štadióne aj v Grécku agóny (viac o gréckych tradíciách športových súťaží si môžete prečítať v našom článku Olympia: návšteva ruín Diovej svätyne a kolísky olympijských hier).
Domitiánsky štadión bol postavený z travertínu a tehál a jeho dvojúrovňová arkádová fasáda pripomínala fasádu Kolosea postaveného v podobnom čase. Aj keď sa na stánky zariadenia zmestili aj 30 000 divákov, športové súťaže, ktoré sa tam organizovali, neprilákali také davy ľudí. Rimania uprednostňovali krvavejšie preteky vozov, ktoré sa konali v Circus Maximus a iných cirkusoch, a vražedné zápasy gladiátorov v spomínanom Koloseu.
Dráha samotného štadióna Domitian nebola monumentálna, pretože na rozdiel od cirkusov nemala nízky múrik (nazývaný spina) prechádzajúci centrom. Jeho južná časť bola rovná a severná mierne zaoblená – čo je viditeľné dodnes.
Štadión slúžil aj na iné aktivity, medzi ktorými boli obľúbené najmä verejné popravy (práve tu popravovali sv. Anežku). Istý čas, kým bolo Koloseum zatvorené pre renováciu z dôvodu potreby odstraňovania škôd spôsobených úderom blesku v r. 217, organizovali sa tu aj gladiátorské súťaže. Arkády budovy získali povesť miesta, kde bolo ľahké nájsť dámy (a pánov!) ľahkých spôsobov.
Zrodenie Piazza Navona
S príchodom 5. storočie starobylé zariadenie začalo pomaly chátrať, aj keď v priebehu nasledujúcich storočí stále slúžilo na organizovanie rôznych druhov súťaží a vystúpení. Pripomína to napríklad názov Piazza Navonaktorý siaha až do stredoveku a je odvodený z latinského výrazu v agónii.
Noví kresťanskí vládcovia Ríma však nedokázali oceniť dedičstvo, ktoré zanechali pohania, a tak im domitiánsky štadión, podobne ako iné veľké stavby, slúžil ako kameňolom a kúsok po kúsku mizli z rímskej krajiny. Časom nebolo po veľkolepom komplexe ani stopy, ale námestie vytvorené na jeho mieste a okolité budovy nadväzovali na usporiadanie starobylej budovy.
IN XIII storočia oválne námestie už obklopovali obytné veže, charakteristické pre stredovek, patriace bohatým rodinám, po ktorých nezostala žiadna stopa. IN XV storočia, alebo ako to Taliani radšej nazývajú bodkou quattrocent, obranné budovy začali nahrádzať reprezentatívnejšie paláce. Z tohto obdobia pochádza mj Kostol Santuario di Nostra Signora del Sacro Cuorektorého biela fasáda sa vyníma na východnom priečelí trhoviska.
IN 1477 Námestie získalo novú funkciu, keďže sa naň presťahovalo mestské trhovisko fungujúce na Kapitole. Zaujímavosťou je, že v tom čase ešte nebol vydláždený, keďže tvrdý povrch dostal až za jeho pontifikátu Gregor XIII v druhej polovici šestnásteho storočia. Tento pápež dal postaviť aj dve fontány stojace na oboch koncoch námestia, ktoré zhotovil Giacomo della Porta. Dnešné názvy týchto fontán – Neptúnova fontána a Maurova fontána – sú odvodené od sôch, ktoré ich zdobia, no boli pridané oveľa neskôr.
Baroková prestavba pápeža Inocenta X
Piazza Navona vďačí za svoju dnešnú podobu rekonštrukcii, ktorú iniciovala r Inocent X, pápež pochádzajúci z rodu Pamphili, ktorý po nástupe na trón sv. 1644 sa rozhodol premeniť námestie na reprezentačné sídlo svojej rodiny. Pomáhali mu v tom významní architekti barokovej éry: Francesco Borromini a Gian Lorenzo Bernini.
Výber miesta nebol náhodný, keďže Pamphili existuje odvtedy XV storočia vlastnili palác na juhozápadnom konci námestia. Nepatril však medzi najväčšie, a tak pred začatím prác na novom, pôsobivejšom sídle boli zakúpené susedné pozemky, vďaka ktorým sa mohlo stavať rozľahlý palác s tromi nádvoriamiktorého priečelie zaberalo veľkú časť východného priečelia Piazza Navona.
Onedlho nariadil pápež aj rekonštrukciu samotného námestia sa na čas stal súkromným dvorom jeho rodiny. Projekt na vytvorenie úžasného Fontány štyroch riek prijaté Berniničo muselo byť celkom prekvapenie, keďže Inocent bol nepriateľský voči všetkým spolupracovníkom svojho predchodcu Urban VIIINavyše takmer hneď po nástupe do funkcie oznámil, že tvorca baldachýnu v St. Petra, príkaz od pápežského súdu by nikdy nedostal. Nakoniec však Bernini použil trik a vkúpil sa do priazne novej hlavy cirkvi – viac sa o tomto príbehu dočítate v našom článku Fontána štyroch riek v Ríme.
Posledným prvkom rekonštrukcie námestia bola výstavba priľahlého paláca St. Agnieszka v Agone, za projekt ktorej bol okrem iných zodpovedný Borromini.
Piazza Navona: pamiatky, fontány, okolie
Fontána štyroch riek
Nesporný symbol námestia Piazza Navona navrhol Gian Lorenzo Bernini Fontána štyroch riek (vlastnená Fontana dei Quattro Fiumi) stojaci v srdci námestia. Slovo navrhnutý sme použili zámerne, pretože najväčší barokový sochár zhotovil „iba“ väčšinu podstavca v podobe skaly pokrytej exotickými rastlinami a živočíchmi. Všetky štyri personifikácie veľkých riek (Dunaj, Gangy, Níl a Rio de la Plata) produkovali štyria špeciálne vybraní umelci.
Monumentálny obelisk, cca 16,50 mktorý sa našiel v oblasti Cirkus Maxentius podľa Cez Appia. Zaujímavosťou je, že hieroglyfy na ňom vytesané sú dielom samotných Rimanov (a nie Egypťanov) a ich obsah odkazuje na … cisára Domitiana, zakladateľa antického štadióna, ktorý stál na mieste Piazza Navona.
História fontány a jej symbolika tvoria takú rozsiahlu problematiku, že sme pre vás pripravili samostatný článok zameraný len na slávnu fontánu: Fontána štyroch riek v Ríme.
Maurova fontána
Námestie Piazza Navona zdobia ďalšie dve fontány umiestnené na jeho oboch koncoch. Na južnej strane sa nachádza Fontána Maura (vlastnená Fontana del Moro) s postavou inštalovanou v strede Maura (obyvateľ moslimskej časti Afriky) obklopený delfínmi a štyrmi tritónmi.
Pôvodný dizajn fontán bol z ruky Giacomo della Portskto v XVI storočia vytvoril viac ako tucet fontán v Ríme. Jeho pôvodná verzia však nepočítala s postavou Maura, ktorý sa objavil až pri barokovej prestavbe námestia. O 1653 vyrezal som to sám Berninichcel tak dať reprezentatívnejšiu podobu fontáne s výhľadom na rezidenciu, ktorú postavil pápež Inocent X.
Neptúnova fontána
Na severnej strane stojí Neptúnova fontána (vlastnená Fontana del Nettuno). Jeho pôvodnú, oveľa jednoduchšiu verziu navrhol della Porta, no výrazne sa líšila od toho, čo vidíme dnes. Zmeškala ho aj baroková prestavba, ktorú vykonal Bernini – zrejme preto, že bol príliš ďaleko od paláca rodiny Pamphili.
Dnešnú podobu získal tento vodný sprej až pod koniec 19. storočiakeď mestskí úradníci rozhodli, že by mala byť na rovnakej úrovni ako ostatné dve. Vtedy pribudla socha zobrazujúca obľúbeného boha morí bojujúceho s chobotnicou (tento motív sa často objavuje v materiáloch propagujúcich hlavné mesto Talianska), morských koníkov a cherubínov.
St. Agnieszka v Agone
V staroveku bol Domitiánov štadión svedkom mučeníctva sv. Agnieszkaktorému bol zasvätený chrám stojaci na námestí. Bol to jediný takýto prípad v Ríme, že pútnický kostol prijal za patrónku ženu-mučeníčku. Druhá časť v názve pochádza zo starodávneho výrazu „in agone“, čo znamená „miesto súťaženia“ a pripomína dávny účel námestia.
A kto bol sv. Agnes? Aj keď sa o nej málo vie, jej históriu nám približuje viacero v detailoch sa líšiacich popisoch. Existuje konsenzus, že bola dospievajúca panna (v čase smrti mala 12, maximálne 13 rokov), ktorí žili v časoch prenasledovania Decius (3. storočie) príp Diokleciánovi (IV. storočie). Trest smrti bol vynesený za to, že po zložení sľubu čistoty odmietla návrhy jedného z vysokopostavených obdivovateľov, a tak bola obvinená z toho, že je kresťanka, čo nakoniec viedlo k tomu, že bola skrátená o hlavu, keďže nikdy zriekla sa viery alebo porušila prísahu, ktorú dala Bohu.
Pôvodne bola Agnieszka odsúdená na smrť upálením. Plamene jej však neublížili, keďže ju podľa tradície chránili dlhé vlasy, ktoré zázračne pokrývali jej mladé telo. Následne sa diskutovalo o tom, aby bola poslaná do bordelu (lupanaru), ale nápad sa opustil krátko po tom, čo jeden z mužov, ktorí ju zožierali očami, bol okamžite slepý. Nakoniec padlo rozhodnutie o dekapitácii (sťatím hlavy), čo ukončilo jej život.
Po zavedení Milánskeho ediktu boli v Ríme na mieste smrti najvýznamnejších mučeníkov postavené baziliky a oratóriá. Jedna z nich bola postavená aj na Domitianovom štadióne a bola zasvätená sv. Agnieszka. Tento chrám sa v priebehu storočí menil až do r 1652 pápež Inocent X zadal jeho kompletnú prestavbu. Koniec koncov, susedil s jeho nedávno rozšíreným kaštieľom, takže chcel, aby bol dobre prezentovaný. Rozhodnutie uľahčil fakt, že pôvodný objekt bol otočený do protismeru a do ulice Cez Santa Maria dell'Anima.
V konečnom dôsledku vznik úplne nového kostola sv. Pre Agnieszku pracovalo niekoľko významných architektov. Prví boli Girolamo Rainaldi s jej synom Carlktorý navrhol postaviť chrám na pôdoryse gréckeho kríža s fasádou otočenou k námestiu Navona. Len o rok neskôr ich miesto zaujal jeden z pápežových obľúbencov Francesco Borromini, ktorá pripravila úplne nový dizajn fasády integrovanej do dvoch susediacich budov.
Po smrti Inocent X v 1655 práce na chráme opustil Borromini. V tom čase bola hotová väčšina fasády, ale ešte bolo potrebné dokončiť vnútornú výzdobu. Túto úlohu dokončili dvaja architekti - prijatí skôr Carlo Reinaldi a ja Gian Lorenzo Bernini, ktorá pomohla navrhnúť niektoré interiéry a dokončiť práce na hornej časti fasády.
Na námestí si nenechajte ujsť príležitosť navštíviť interiér chrámu. Radi sa pozeráme do seba, aby sme sa prvýkrát pozreli na fresku zdobiacu klenbu kupoly Ciro Ferriego (je však taká vysoká, že krk môže od vzhliadnutia rýchlo stuhnúť).
Kostolné oltáre odkazujú na postavy kresťanských mučeníkov, ktorí boli prezentovaní vo forme samostatných sôch alebo basreliéfov zobrazujúcich výjavy ich smrti. Medzi nimi sú: sv. Agnes (napravo), sv. Cecília a sv. Sebastián (naľavo). Počas státia pri kaplnke sv. Agnieszka, stojí za to venovať pozornosť basreliéfu na ľavej strane. Zobrazuje nevlastnú sestru patróna kostola, sv. Emisiektorý bol ukameňovaný krátko po jej pohrebe.
Naľavo od hlavného oltára je priechod, ktorý nás zavedie do malej kaplnky s relikviou lebky svätej Anežky a mramorovým reliéfom od r. Alessandro Algardi. Jej hrobka a telo sú v nej St. Agnieszka za hradbami (tal. Basilica di Sant'Agnese fuori le mura), teda v kostole, ktorý postavili vedľa katakomb, kde bol mladý mučeník pôvodne pochovaný.
Palác Pamphili (Palazzo Pamphilj)
Veľkú časť západného priečelia Piazza Navona zaberá fasáda barokového paláca na objednávku pápeža Inocent X línie Pamphili, ktorá susedí s St. Agnieszka v Agone. Jeho výstavba sa začala v r 1646 podľa plánov Girolamo Rainaldia len o rok neskôr uviedol svoje zmeny v projekte Francesco Borromini.
Interiéry paláca vyzdobili významní umelci barokového obdobia, ako napr Francesco Allegrini ak Pietro da Cortona. Ich zamestnanie bolo zjavným prvkom rivality medzi rodinami Barberini a Pamphili, keďže pred dvoma desaťročiami si tento maliar objednal Urban VIII veľkolepá freska zdobiaca klenbu paláca Barberini. Cortonin obraz v paláci na Piazza Navona rozpráva príbeh Aeneas, legendárneho zakladateľa Ríma, a zdobí klenbu podlhovastej galérie.
Od 1920 v paláci sídli brazílske veľvyslanectvo, ktorého úrady vám umožňujú navštíviť priestory paláca počas prehliadky so sprievodcom. Viac informácií nájdete na tejto stránke. Bohužiaľ, počas pandémie nie sú na webovej stránke žiadne voľné termíny.
Rímske múzeum (Museo di Roma)
Na južnej strane námestia, v neoklasicistickom paláci Braschi, je sídlo Rímske múzeum (Museo di Roma), ktorej základným predpokladom je zdokumentovať históriu mesta. Výstava je zorganizovaná tematicky a s využitím umeleckých diel a iných exponátov (vr.obrazy, skice, rytiny, sochy, modely a náčinie) približuje návštevníkom mnohé témy súvisiace so stredovekou a novodobou históriou Večného mesta.
Príjemným prvkom prehliadky je možnosť pozrieť sa cez jedno z okien na Piazza Navona a vidieť ho z trochu inej perspektívy.
Ruiny štadióna Domitian
Nie každý, kto sa prechádza po námestí Navona, si uvedomuje, že pod povrchom okolitých budov sú stále ukryté ruiny antického štadióna. Pamätajte, že budovy stredovekého a moderného Ríma boli postavené priamo nad zvyškami antických stavieb, čím sa výrazne zvýšila úroveň mesta. Mnohé z týchto starovekých pozostatkov boli vykopané a niektoré stále čakajú na svojich objaviteľov.
Podobne to bolo aj so štadiónom Domitian, jediným známym športovým zariadením Večného mesta, kde priamo nad zvyškami tribún vznikali rezidencie a kostoly. Vďaka úsiliu archeológov sa podarilo prekopať jeho miesta vyššie 4 m podzemné pozostatky. V súčasnosti sú tieto vykopávky turistickou atrakciou v podobe malého múzea, kde sa návštevníci za pomoci audiosprievodcu a informačno-multimediálnych tabúľ dozvedia o histórii zariadenia a okolia. Viac informácií nájdete tu. Vchod je o Piazza di Tor Sanguigna (adresa: Via di Tor Sanguigna, 3).
Pasquinova socha, alebo pár slov o prvých lampónoch
Na začiatku tohto článku sme spomenuli malé tajomstvo, ktoré sa ukrýva okolo námestia Piazza Navona. V zadnej časti paláca Pamphilj je malé námestie Piazza di Pasquinoktorého názov je odvodený od čiastočne zachovanej mramorovej sochy umiestnenej v rohu paláca Braschi. Táto socha pochádza z 2. storočie a pravdepodobne zobrazuje scénu z Iliady Homér, v ktorom kráľ Sparty Menelaus chráni telo Patroclus, milovaný Achilles, ktorý zomrel rukou Hektora. Táto socha bola nájdená v okolí 1501 na rohu Via della Cuccagna a predpokladá sa, že v minulosti musel zdobiť antický štadión. Toto helenistické dielo bolo údajne určené na inšpiráciu mnohých slávnych umelcov, vrátane Michelangelo a Bernini.
Postupom času sa táto socha zaradila medzi tzv hovoriace sochy moderného Ríma, teda reklamný stĺp, na ktorý sa pod rúškom noci vešali obviňujúce a často aj urážlivé výpovede, výzvy či jednoducho zlomyseľné básne namierené proti konkrétnej osobe (veľmi často pápežovi). Prezývku dostala socha stojaca na námestí Piazza Navona Pasquino, možno od miestneho obyvateľa tohto mena, ktorý mohol byť krajčírom, učiteľom alebo kaderníkom.
Toto slovo pochádza z prezývky Pasquino pasquináda používa sa na pomenovanie anonymných diel očierňujúcich konkrétnu osobu. Tento termín sa dostal aj do Poľska, kde dostal dnešnú podobu, t.j. lampón.
Ďalšou z hovoriacich sôch Ríma bola Madama Lucrezia stojaci na Benátskom námestí, ktorý uvidíme vedľa vchodu do Baziliky sv. Marka.
Osamelá stopa starovekého Odeonu
Ideme pár krokov južne od Piazza Navona a narazíme na trochu skryté námestie Piazza dei Massimi. Vo svojej centrálnej časti stojí osamotene a vysoko nad ním 8 m zelený stĺpec. Pôvodne patrila k dolnej kolonáde budovy javiska, ktorá bola súčasťou Odeonu, ktorý na tomto mieste býval. Toto divadlo bolo postavené na konci 1. storočie v gréckom štýle a mohlo by sa to hodiť 10 000 divákov. Pravdaže, veľa iného sa toho nezachovalo, no ak sa pozrieme na oblúkový tvar fasád tiahnucich sa pozdĺž Corso Vittorio Emanuele II (medzi Piazza di San Pantaleo a Piazza di Sant'Andrea della Valle), všimneme si, že kopírujú pôdorys sála antického divadla.
Na námestí sa oplatí vzhliadnuť a pozrieť sa na sotva viditeľné maľby zdobiace fasádu budovy na južnej strane. V minulosti sa výzdoba tohto typu týkala mnohých rímskych panstiev, no len málo z nich bolo prerušených.
Vianočný trh a hračkárstvo Al Sogno
Pri návšteve Piazza Navona počas vianočného obdobia narazíme na vianočný trh, ktorý sa organizuje od začiatku decembra do 6. januára. Námestie sa v tomto čase zaplnilo stánkami, kde si môžeme kúpiť rôzne pochúťky a výrobky miestnych remeselníkov a okrem toho na mladších návštevníkov čaká kolotoč.
Počas prázdnin (nielen) sa oplatí pozrieť si ten existujúci z 1945 tradičný obchod s hračkami Al Sogno, ktorá má široký sortiment kvalitných maskotov, bábik a iných hračiek. Medzi nimi si osobitnú pozornosť zaslúžia drevené výrobky.