Castelvecchio je gotický hrad v talianskom meste Verona. V jeho monumentálnych stenách sídli najvýznamnejšie mestské múzeá.
Objekt bol v priebehu storočí niekoľkokrát prestavaný, no vďaka revitalizácii vykonanej v r Z dvadsiateho storočia nadobudli svoj stredoveký charakter.
História hradu
Svedectvo o sile rodiny della Scala
IN 1351 sa stal vládcom Verony Cangrande II della Scala. Nezdedil však vlohy po svojich predchodcoch a vyznačoval sa aj chamtivosťou, despotizmom a krátkozrakosťou, pretože mu išlo skôr o naplnenie vrecka ako o rozvoj štátu. Dokonca dostal prezývku šialený pes.
V deň, keď nastúpil do úradu, jeho hlavnou starosťou boli ďalšie talianske mocnosti, Benátska republika a Miláno, ktoré sa snažili zastaviť tendencie Scaligeri Veronese. Čoskoro nato si Cangrande II uvedomil, že priamo pod nosom mu číha nemenej hrozba. Obyvatelia Verony, dusení a ovládaní tvrdou rukou, mohli kedykoľvek začať rebéliu a zložiť hlavy.
Ochotný chrániť sa pred oboma nebezpečenstvami vstal v rokoch 1354-56 monumentálna pevnosť. Zahrnuté v rámci Trináste storočie z mestských hradieb bol murovaný hrad rovnako silne opevnený zvonku aj zvnútra. Chránili ho vysoké veže a početné východy. Zároveň bol vybudovaný most, ktorý bol výlučne k dispozícii vládcom, čo im umožnilo rýchly útek z mesta. Nakoniec Cangrande II zomrel rukou svojho vlastného brata sv. 1359. Jeho nástupcovia hrad niekoľkokrát rozširovali. Posledná etapa prác bola ukončená v r 1376.
V prvých desaťročiach svojej existencie bol hrad tzv Castello di San Martino v Aquaro. Narážalo na pamätajúcu osobu VIII storočia rovnomenný kostol, ktorý sa nachádzal medzi hradbami a pravdepodobne bol premenený na súkromnú kaplnku panovníkov.
Ďalšie deje
Bašta rodu della Scalla stratila ku koncu význam XIV storočiakeď prevzal moc nad Veronou Gian Galeazzo Visconti z Milána. Funkciu najvýznamnejšej pevnosti prevzala nová St. Peter (Castel San Pietro)ktorý stál na kopci s výhľadom na mesto. Aby bolo možné tieto dve budovy ľahšie rozlíšiť, boli staršie tzv Starý hrad (tal. Castelvecchio).
V nasledujúcich storočiach plnil areál rôzne funkcie, najmä vojenské. Boli v ňom sklady, arzenál, pracháreň, vojenská škola a dokonca aj väznica. Počas benátskych čias bol hrad niekoľkokrát prestavaný.
Napriek tomu Castelvecchio až do začiatku XIX storočia zachovala si svoj stredoveký charakter. Všetko sa zmenilo počas napoleonských vojen. Najprv stavba utrpela pri stretoch s Francúzmi, ktorí po ovládnutí mesta premenili areál na typické kasárne, zbúrali veže, historický kostol San Martino in Aquaro a ďalšie gotické obranné prvky.
Vráťte sa ku koreňom
Prvý projekt na obnovenie pôvodného gotického vzhľadu Castelvecchio sa uskutočnil v rokoch 1923-1926. Pod dohľadom profesora Antonio Aveny väčšina prvkov pridaných v predchádzajúcich storočiach bola odstránená a následne boli hradby a veže prestavané, vr Torre dell'Orologio (hodinová veža)ktorý sa však v súvislosti so stredovekou polohou trochu posunul.
Areál opäť utrpel pri bombardovaní v r 1945. Dostal za úlohu hrad prestavať a zároveň premeniť na múzeum Carlo Scarpaže v rokoch 1963-1965 prinavrátil jej gotický charakter, prispôsobil miestnosti a výstavné siene novým výzvam. Jedným z najzaujímavejších riešení je výstavná plocha určená pre jazdecká socha Cangrande della Scalli prevzatá z hrobiek rodiny Scaligeriovcov.
Most Castelvecchio
Most vedľa hradu postavili v r 1355, súčasne so samotnou pevnosťou. Stavba spočíva na troch stĺpoch z červeného a bieleho mramoru. Jeho horná časť je tehlová a je silne opevnená, chodby sú chránené vežami a cimburím. Každé z troch polí križovatky má inú šírku – takmer tú najdlhšiu 49 m, stred 29 ma najmenší 24 m.
Na prvý pohľad nie je ľahké si všimnúť, že pôvodnú gotickú stavbu vyhodili do vzduchu 25. apríla 1945 ustupujúcimi Nemcami a dnes viditeľný most je výsledkom rekonštrukcie v r 1949-1951. Architekti si dali za cieľ obnoviť ho do predvojnovej podoby a boli veľmi úspešní.
Most Castelvecchio je tiež obľúbenou turistickou atrakciou. Môžeme vyliezť na streleckú cestu umiestnenú pred cimburím. Galérie však nie sú nijako zabezpečené zábranami, takže pozor.
Návšteva múzea Castelvecchio
Dnes sa v zámku nachádza najvýznamnejšie múzeum vo Verone - Museo di Castelvecchio, v ktorej sa zhromaždili početné umelecké diela od najväčších veronských (nielen) majstrov. Zbierky sú zoskupené chronologicky – v prípade maliarstva od gotiky po barok, v galérii sochárstva a ornamentiky od raného stredoveku po renesanciu.
Zámocké komnaty sa zmenili na múzejné sály a je v nich málo stôp po ich bývalých obyvateľoch, okrem niekoľkých vynesených stredovekých fresiek.
Na pokojnú návštevu hradu sa oplatí naplánovať si asi 2 hodiny. Okrem návštevy výstavných siení nás čaká aj výstup na hradby a pohľad na prestavanú vežu.
Nižšie uvádzame vybrané výstavy a zaujímavosti múzea.
-
galéria sôch na prízemí, ktorá zbierala sochy, sarkofágy, pôvodné nápisy a ďalšie artefakty nájdené vo Verone a okolí. Exponáty pochádzajú z rôznych období – od raného stredoveku až po renesančné diela. Osobitnú pozornosť si zaslúžia nasledovné: Basreliéf z 15. storočia zobrazujúci sv. Martina so žobrákom, románske sarkofágy, mramorový relikviár z r 5. storočie alebo strieborný pamätný tanier časy Longobardov.
-
galéria gotických a renesančných malieb s dielami takých veľkých majstrov, akými sú tí, ktorí sa narodili vo Verone Paolo Veronese, Giovanni Francesco Caroto a Francesco Morone, pôvodom z Benátok Jacopo Bellini a Tintoretto, Pisanello alebo sám Piotr Rubens (portrét ženy). Medzi dielami dominuje sakrálne umenie, aj keď uvidíme aj portréty, krajinky či mytologické motívy.
-
výstava obrazov 17. a 18. storočia s dielami umelcov ako napr Giambattista Tiepolo a Francesco Guardi.
-
fragmenty pôvodných fresiek v komnatách panovníkov, ktoré dokazujú, že hrad slúžil ako rezidencia v časoch della Scala. V jednej z miestností sa maľby zachovali takmer úplne.
-
nástenné fresky z XIII a XIV storočia. Niektoré diela ukazujú inšpiráciu Giottemktorý nejaký čas pracoval vo Verone pri zdobení stien paláca Cangrande a kostola San Fermo, čím výrazne ovplyvnil štýl miestnych umelcov.
-
suveníry rodiny della Scala - toto sú dve gotické sochy koní prevzaté z hrobiek Cangrande a Mastino II stojacich v centre mesta. V múzeu je vystavený aj meč patriaci prvému z nich, ktorý sa našiel v r 1921 po otvorení jeho hrobu.
-
zbierka bronzových zvonov z r 14. až koniec 16. storočiaktoré boli zachránené z poškodených alebo opustených budov (hlavne kostolov). Najväčší zo zvonov zobrali z veže stojacej na námestí Piazza delle Erbe Torre del Gardello. Bolo to odliate 25. júla 1370.
-
malá, ale zaujímavá zbierka zbraní a brnení.
