Vo svojej najjednoduchšej definícii je urbanizácia postupné zvyšovanie počtu ľudí žijúcich v mestských aglomeráciách. Nárast obyvateľstva v mestských oblastiach sa pozoruje pri súčasnom vyľudňovaní vidieckych oblastí.
Migrácia obyvateľstva
Tento proces je spôsobený rôznymi socio-kultúrnymi, ekonomickými a demografickými faktormi. Najväčší stupeň urbanizácie dosahujú štáty Ameriky, Európy, Austrálie a severnej časti Ázie. Na druhej strane väčšina afrických krajín má najmenšie percento ľudí žijúcich v mestách.
Proces zaľudňovania mestských oblastí nebol náhly – postupne, spolu s priemyselným a ekonomickým rozvojom, prichádzalo čoraz viac ľudí do väčších aglomerácií a opúšťali svoj doterajší život na vidieku, ktorý nie vždy dokázal zabezpečiť prosperujúci život.
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim akceleráciu urbanizácie bol rozvoj kultúrneho života vo veľkých mestách. Spolu s presťahovaním do väčších aglomerácií ľudia získali možnosť zažiť umenie, ale aj prístup k zábave, ktorá v tom čase na vidieku nebola.
Začiatkom 19. storočia žilo v mestách malé množstvo ľudí. Celosvetovo to bolo len asi 2,5 % populácie. Vo vyspelejších, intenzívne urbanizujúcich sa krajinách dosahoval niekoľko až niekoľko desiatok percent, čo tiež netvorilo veľkú časť obyvateľstva.
V tom čase sa Belgicko vyznačovalo najväčším stupňom urbanizácie – 30 % jeho obyvateľov žilo v mestách. V devätnástom storočí sa začal intenzívny proces urbanizácie v celosvetovom meradle. Mnohé krajiny sa začali intenzívne rozvíjať, čo malo za následok masívny prílev ľudí do miest.
V súčasnosti je miera urbanizácie veľmi vysoká, najmä vo vysoko rozvinutých krajinách. Argentína a Austrália majú jedno z najvyšších percent urbanizácie – osciluje okolo 90 %. Ľudia, najmä mladí, emigrujú z vidieka do veľkých miest za zárobkom a úspešným spoločenským životom. Podľa predpovedí je veľmi pravdepodobné, že o pár rokov bude viac ako 60 % svetovej populácie tvoriť mestské obyvateľstvo.
Urbanizácia nie je len o populačnom raste. Bezprostredným efektom zaľudnenia miest je ich priestorový rozvoj. Veľké mestské aglomerácie v takejto situácii výrazne zväčšujú svoj dosah - mestské časti začínajú zahŕňať aj neustále rozširované predmestia.
Príčiny urbanizácie
Čo spôsobuje neustálu eskaláciu fenoménu urbanizácie? Hlavným dôvodom je určite hľadanie práce. Nájsť si prácu na vidieku či v malých mestách je čoraz ťažšie. Veľké mestské aglomerácie ponúkajú oveľa väčší a atraktívnejší pracovný trh.
Zahraničné spoločnosti a veľké podniky sa zvyčajne nachádzajú vo veľkej aglomerácii alebo jej blízkom okolí. Tieto typy firiem hľadajú tisíce zamestnancov na rôzne pozície, vďaka ktorým sa tam môžu mladí ľudia po škole či univerzite uchádzať o prácu.
Veľké mesto otvára svojim obyvateľom množstvo pracovných príležitostí, pretože pracovné ponuky sú rôznorodé, v rôznych odvetviach a nie je ich málo. Počítať môžete aj s pomerne vysokým platom v porovnaní so sadzbami vo vašich rodných mestách.
Samozrejme, je to spojené aj s veľkou konkurenciou na trhu práce, ktorú noví prichádzajúci často dosť bolestne pociťujú. Nielen kariérne vyhliadky lákajú ľudí do miest. Každý je dnes oveľa zvedavejší na svet ako pred dvoma storočiami.
Veľké mesto ponúka oveľa viac foriem zábavy a komunikácie s umením a kultúrou. Vo veľkom meste sa dá lepšie postarať aj o osobný rozvoj, ako aj o správnu výchovu detí. Bývanie vo veľkých aglomeráciách má samozrejme aj svoje nevýhody, akými sú hluk, znečistenie ovzdušia, vysoká kriminalita. Napriek tomu, keď je potrebný profesionálny rozvoj, veľa ľudí sa rozhodne presťahovať do mesta.
Dôsledky urbanizácie
Urbanizácia sa javí ako celkom pozitívny vývoj – dôsledok ekonomického a priemyselného rozvoja, čo je napokon aj prospešné. Žiaľ, nie je to celkom pravda. Mnoho problémov má aj neustále rastúce percento mestského obyvateľstva.
Rastúci počet ľudí žijúcich v mestských oblastiach spôsobuje rastúci dopyt po miestach na bývanie. Každým rokom vo veľkých mestách pribúdajú výškové budovy na úkor zelených plôch. Byty v nich sú malé, no z roka na rok drahšie.
Okrem toho nedostatok zelene v mestských oblastiach a veľký počet áut spôsobujú veľmi vysoké znečistenie ovzdušia, smog a jedovaté výpary. Ďalším problémom je správne hospodárenie s pitnou vodou. Vysoké nároky na malý terén robia z toho neľahkú úlohu.
Rovnaký problém existuje v súvislosti s čistením odpadových vôd. Miestne čistiarne odpadových vôd si nie vždy dokážu poradiť s obrovským množstvom odpadových vôd, ktoré spôsobujú kontamináciu miestnych vôd. Problémom môže byť pre obyvateľov najväčších aglomerácií aj komunikácia.
Niekedy, keď žijete na predmestí veľkého mesta, musíte tráviť veľa času dochádzaním do práce, ktorá sa nachádza v centre. Veľký počet nezávislých vozidiel znamená, že počas dopravných špičiek môžete uviaznuť v nepríjemných dopravných zápchach.
Veľká koncentrácia ľudí na malom území prispieva aj k otrasom v rovine spoločenského života. Rýchle životné tempo, nedostatok skutočného kontaktu a veľké množstvo stresu spôsobujú, že ľudia rýchlejšie deprimujú, užívajú stimulanty a v najhorších prípadoch sa uchyľujú k samovražde.
Veľké aglomerácie sa vyznačujú aj vysokou kriminalitou. Znásilnenia, bitie, krádeže a dokonca aj vraždy sú bohužiaľ čoraz bežnejšie. Vysoká miera urbanizácie má mnoho výhod, ale nie je to neškodný proces. Urbanizácia má aj množstvo nežiaducich účinkov, ktoré sa v priebehu rokov pravdepodobne zhoršia.