Imperiálne fóra (Imperatorum Forums) je skupina piatich nezávislých architektonických celkov, ktoré vznikali cca 150 rokov v okolí Forum Romanum, v oblasti medzi Kapitolom a Quirinalom.
Vďaka úsiliu archeológov dnes môžeme vidieť ich ruiny a niektoré artefakty nájdené v ich oblasti možno nájsť v rímskych múzeách.
História
So vznikom republikánskeho Ríma už staroveké Rímske fórum nedokázalo spĺňať rastúce nároky vtedajšej administratívy. Prvý sa rozhodol tento problém vyriešiť Július Caesar, ktorý odkúpil pozemky susediace s existujúcim fórom a v polovici 1. storočia pred Kr začali stavať nové verejné námestie. Počas nasledujúcich cca 150 rokov vznikli ďalšie štyri fóra, ktorých zakladateľmi boli vládnuci cisári.
Hoci išlo o nezávislé stavby a netvorili jeden súvislý architektonický predpoklad, všetky stáli vedľa seba a sledovali podobné usporiadanie a každá samostatne sa vyznačovala nádhernými dekoráciami a bohatosťou použitých materiálov.
Caesarovo fórum
Prvé z cisárskych fór bolo Caesarovo fórum postavený priamo vedľa Rímskeho fóra. Jej zakladateľom bol Július Caesarktorý mal po svojich víťazných ťaženiach v Galii potrebné finančné prostriedky. Projekt však nebol lacný, pretože ešte pred začatím výstavby bolo potrebné odkúpiť právo na pozemok, na ktorom predtým, okrem iného, rezidencie bohatých obyvateľov.
Caesarovou ambíciou bolo vytvoriť úplne nové politické a verejné centrum. Za týmto účelom zakázal na samotnom námestí akýkoľvek obchod, čím ho odlíšil od susedného Forum Romanum. Práce sa začali v r 54 pred Kr., a oficiálna inaugurácia nedokončeného fóra a chrámu Venus Genetrix sa konala len o osem rokov neskôr, na oslavu Caesarovho víťazného návratu z po sebe nasledujúcich vojen. Už v 44 pred Kr. výstavbu nového sídla senátu, dnes známeho ako Curia Julia (Curia Iulia)ktoré stálo medzi starým a novým fórom. Všetky stavebné práce boli dokončené až za čias Octaviana Augusta.
Caesarovo fórum malo obdĺžnikový tvar a rozmery pravdepodobne podobné Foru Romanu. Námestie bolo z troch strán (z dvoch dlhších a južnej) obklopené dvojposchodovou dvojitou kolonádou. Na severnej strane to uzavrelo chrám Venuše Genetrix (univerzálnej matky, z tejto bohyne mala pochádzať rodina zakladateľa).
Asi 2/3 pôvodného komplexu sú dnes odkryté, no väčšina dnes viditeľných pozostatkov je výsledkom neskorších rekonštrukcií. Prvýkrát bolo Caesar Forum obnovené o Trajan na začiatku 2. storočiea potom podľa Diokleciánovi medzi koniec 3. a začiatok 4. storočia. Z Venušinho chrámu sa zachovali tri stĺpy s fragmentom kladenia a vlysom. Na západnej strane sú fragmenty portika a za ním stojace ruiny budovy tabernaev ktorom sa nachádzali stánky na vnútornom trhu.
Augustovo fórum
História druhého cisárskeho fóra začína v r 42 pred Kr., krátko pred bitkou pri Filipách, keď Octavianus prisahal Marsu, že ak sa pomstí Július Caesar a prekoná sily vedené o Brutus a Cassius, postavilo by ho veľkolepý chrám na poďakovanie.
Výstavba nového fóra sa začala v r 27 pred Kr.keď sa Octavianus stal prvým rímskym cisárom. Stál na severovýchodnej strane Cézarovho fóra a držal sa jeho pôdorysu. Na oboch dlhých stranách boli dvojposchodové portiká a na východnom konci stál sľubovaný chrám Mars Ultor (Avenger)ktorých inaugurácia sa konala až v r 2 pred Kr. Hornú časť bočných portikov zdobia karyatidy, teda kópie ženských postáv známych z r. Erechtheum z aténskej Akropoly. V strede námestia stojí triumfálna socha Augusta, ktorý jazdí na štvorkolke (vozík so štyrmi koňmi).
Na severnom konci portika vznikla špeciálna miestnosť, tzv Sieň Kolosukde je nastavené monumentálna socha zobrazujúca Augusta (alebo jeho božského strážcu Genius Augusti) približne 12 metrov. Do našich čias sa zachovali iba jednotlivé fragmenty, ktoré sú teraz vystavené v Trajánovom múzeu. Z pôvodnej miestnosti sa však zachovala farebná mramorová podlaha a fragmenty sochárskej výzdoby viditeľné pri severozápadnej stene ruín.
Architektonicky zaujímavým prvkom Fóra Augusta boli exedary, polkruhové stavby, ktoré pribudli na vonkajšej strane dlhších portíkov. Až donedávna sa verilo, že dve takéto stavby boli postavené vo výške Marsovho chrámu (jedna na každej strane), ale nedávny archeologický výskum naznačuje, že pôvodne mohli byť až štyri takéto stavby. Súd v týchto exedároch pojednával.
Augustovo fórum susedilo na východe s husto obývanou štvrťou tzv Suburra. Aby sa od nej oddelili, postavili vysoký múr, ktorý existuje dodnes 33 metrov z blokov sopečného tufu.
Väčšina viditeľnej oblasti fóra bola odhalená počas vykopávok v rokoch 2004-2007. Za týmto účelom sa vykopalo mnoho metrov, čím sa dostala na pôvodnú úroveň z konca 1. storočia pred Kristom… V súčasnosti je najviditeľnejšia základňa chrámu Mars the Avenger, ktorú môžeme vidieť z úrovne Via Alessandrina.
Chrám mieru (Fórum Vespasiana)
Ďalší z cisárskych komplexov, dnes známy ako Chrám mieru (Templus Pacis), vznikla v rokoch 71-75. Jeho zakladateľom bol cisár Vespasianaktorá podobne ako Koloseum využívala zdroje získané z víťazného ťaženia v Judei. Veľkolepá budova vznikla na mieste bývalej krytej tržnice (Macellum), kde sa predávali potravinárske výrobky, ktoré zhoreli pri veľkom požiari v r. 64 rokov. V časoch najväčšej slávy Chrám mieru slúžil aj ako verejná umelecká galéria, pretože doň Vespasianus preniesol majstrovské diela, ktoré sa predtým nachádzali v Zlatom dome (Domus Aurea) Nera, čo umožnilo ich obdivovanie širšiemu publiku.
Pôvodná budova bola zničená požiarom v r 192 rokov. Krátko na to ho prestaval Septimius Sever. Komplex prežil ako chrám 408 rokova bol opäť zničený, tentoraz pri zemetrasení. Pravdepodobne neskôr sa v zachovaných objektoch nachádzali obchody a remeselné dielne.
Najznámejší prvok vnútornej výzdoby Chrámu mieru bol na objednávku Septimia Severa a vyrobený v r. 205-208 mramorová mapa Ríma bola známa pod menom Forma Orbis Romae. Bol vytvorený v mierke cca 1 až 260 a mal rozmery podobné 18 x 13 m. Pozostávalo z toho 150 mramorových dosiekna ktorej sú vyryté všetky ulice, verejné budovy (s názvami), stĺpy a domy.
Po páde impéria mapa zmizla. Pravdepodobne to začalo krádežou kovových svoriek, ktoré držali mramorové dosky, ktoré spadli a rozbili sa na zem. Potom sa vzali najväčšie kusy mramoru a roztavili sa na vápno. Našťastie sa v modernej dobe našlo množstvo zachovaných fragmentov (celkovo cca 10 % z celkového počtu) a po nejakom čase sa spojili, čím sa upevnili naše dnešné poznatky o vzhľade mesta za čias ríše.
Tu stojí za zmienku, že stena, na ktorej bola zavesená slávna mapa, prežila až do našich čias. IN VI storočia začala výstavba Bazilika svätých Kozmu a Damiána (tal. Basilica dei Santi Cosma e Damiano)ktorý zahŕňa niektoré budovy antického komplexu. Starobylý tehlový múr je viditeľný z ulice Cez v Mirande (na ľavej strane vstupného portálu). Hneď vedľa nej na južnej strane Via dei Fori Imperiali uvidíme ruiny s fragmentom kolonády patriacej k pôvodnému vespasiánskemu komplexu.
V niektorých neskorších starovekých prameňoch sa nazýval aj Chrám pokoja Fórum pre mier (Forum Pacis), a dnes môžeme často nájsť názov Fórum Vespasiana.
Fórum Nerva
Štvrté cisárske fórum založil cisár Domitianus, no bolo pomenované po jeho nástupcovi, Nervypretože za jeho vlády bola slávnostne otvorená v r 97 rokov. Boli vtlačené do úzkeho a pozdĺžneho pásu tiahnuceho sa medzi Augustovým fórom, Cézarovým fórom a Chrámom pokoja, presne v mieste, kde prebiehala jedna z hlavných tepien Ríma (Argiletum), spájajúca Forum Romanum s už spomínaným štvrť Suburra.
Fórum Nerva fungovalo ako komunikačný uzol a umožňovalo navigáciu medzi ostatnými cisárskymi fórami, republikánskym fórom a Suburrou. Preto ich niekedy prezývali Transitorium (prechodná poľština).
Na východnom konci námestia stál chrám zasvätený Minehre, obľúbenej bohyni cisára Domitiana. Táto budova však bola pomerne skromná, pretože sa musela zmestiť vedľa vonkajšieho toku exhedry patriacej Fóru Augusta. Jeho fasádu zdobilo šesť korintských stĺpov. Je ťažké uveriť, že táto budova je stále na začiatku XVII storočia bol v relatívne dobrom stave. Iba v 1609rozhodnutím pápeža Pavol V, bol napokon zbúraný, čím sa získal materiál na stavbu Fontány Acqua Paola na kopci Janikulum.
Kvôli úzkej šírke námestia museli architekti, ktorí ho navrhli, upustiť od vztyčujúcich portikov na dlhších stranách. Boli nahradené pseudoportickým múrom v podobe múru s mierne vyčnievajúcimi stĺpmi. Stenou a nad stĺpmi prechádzalo kladívko pokryté reliéfmi. Nad kolonádou bola vysoká atika s panelmi zdobenými basreliéfmi zobrazujúcimi personifikácie rímskych provincií a národov. Tieto postavičky vyzerali presne tak, ako si ich Rimania predstavovali, niekedy až posmešne, a objavovali sa aj vo výzdobe iných fór.
Do dnešných čias sa zachoval len malý fragment bočnej pseudoporty pozostávajúcej z dvoch stĺpov, fragmentu vlysu a jedného panelu. Táto kapela má prezývku Kolonáda, čo by sme mohli preložiť ako tie škaredé stĺpy, a je stále vo výhľade od chvíle, keď bola postavená, až dodnes. Zachovaný fragment vlysu zobrazuje mýtus o Fr. Arachne, mytologický majster tkania, ktorý vyzval Minevru a za trest sa zmenil na pavúka. Postava na paneli bola zas v starších prameňoch prezentovaná ako samotná Minehra, no súčasný stav poznania naznačuje, že ide skôr o zosobnenie niektorého z dalmatínskych národov alebo jedného z kmeňov obývajúcich oblasť na Dunaji.
Ruiny Forum of Nerva susedia s Forum of Augustus a uvidíme ich hneď na začiatku Via Alessandrina.
Fórum Trajana
Posledné z fór bolo spustené v r 112 rokov a bolo to najväčší a najpôsobivejší z cisárskych komplexov. Jeho zakladateľom bol cisár Trajan, ktorý na realizáciu projektu vyčlenil značnú časť vojnovej koristi, ktorú priniesol zo svojho víťazného ťaženia v Dácii (oblasť dnešného Rumunska).
Architekt dostal za úlohu navrhnúť celý komplex Apollodorus z Damaskuktorí sa zaslúžili o vztýčenie tzv Trajánov most, teda drevená konštrukcia hodená cez Dunaj, ktorá umožňovala rímskym vojskám dostať sa na druhú stranu rieky. Prvou výzvou nebol dostatok miesta. Riešilo sa to rozrezaním úlomkov dvoch slávnych rímskych kopcov, Kapitolu a Quirinálu, a vyrovnaním zeme. Je zaujímavé, že je možné, že zárodky týchto diel vznikli už za vlády Domiciána (81-96). Potom bolo možné začať s výstavbou nádherného architektonického a urbanistického celku.
Trajánovo fórum možno rozdeliť do troch oblastí. Trajánov stĺp, ktorý bol opásaný najdlhší špirálovitý reliéf na svete, dlhý takmer 200 m. Toto dielo je jedným z prvých príkladov propagandy v umení a rozpráva príbeh o víťaznom ťažení cisára. Celkovo bolo na ňom zvečnené 2600 znakova Trajan sám sa objaví blízko 100-krát! Po smrti kráľa bola urna s jeho popolom uložená v miestnosti na podstavci stĺpa, no do našich čias sa nezachovala. Pamätník lemovali dve budovy knižnice, ktoré sa dodnes nezachovali.
V centrálnej časti komplexu sa nachádzal jeden veľký Bazilika Ulpiaktorého meno je odvodené od rodového priezviska cisára (Marcus Ulpius Traianus). Táto budova pravdepodobne slúžila na súdnu a administratívnu činnosť. Interiér budovy bol rozdelený do niekoľkých uličiek oddelených lesom stĺpov, z ktorých niektoré boli úspešne premiestnené.
Poslednou časťou komplexu bolo samotné obrovské fórum, obklopené portíkmi. Na západnej a východnej strane námestia boli vztýčené exhedry podobné tým z Augustovho fóra. Na južnej strane cca 12-13 m bronzová jazdecká socha Trajánanasledovala malá budova, pravdepodobne chrám.
Priamo za severnou exhedrou stál do jej tvaru vytvarovaný polkruh so stánkami orientovanými na fórum, patriaci ku komplexu dnes tzv. Trajanovo Halami. Trajanove siene boli postavené počas výstavby fóra a dodnes prežili v dobrom stave. Dnes v nich sídli múzeum, počas ktorého sa budeme môcť dostať na úroveň samotného fóra.
Ďalšie deje
Fóra zostali vo svojej pôvodnej funkcii až do zániku Západorímskej ríše na konci 5. storočie. Počas nasledujúcich niekoľkých storočí zostalo toto územie prevažne nezastavané a na ruinách starobylých námestí (prípadne pasienky, kde sa pásli zvieratá). Po určitom čase začali vznikať aj kostoly a kláštory – stalo sa tak najmä v r 10. a 11. storočiehoci prvé kresťanské posvätné predmety mohli existovať oveľa skôr. V podobnom čase začali vznikať opevnené a niekedy až impozantné sídla.
Obdobie raného stredoveku sa, žiaľ, vyznačovalo tým, že vtedajší obyvatelia Večného mesta zaobchádzali s antickými pozostatkami ako s voľným zdrojom stavebného materiálu a kameň po kameni (či skôr mramor po mramore) búrali dedičstvo, ktoré zanechali pohania. . Väčšinu stredoveku mali všetky fóra (vrátane Rímskeho fóra) rozžeravené pece, ktoré roztavili mramor spracovávaný starovekými remeselníkmi na… vápno.
O XIII storočia celý areál bývalého cisárskeho fóra vyzeral ako typická stredoveká štvrť s úzkymi uličkami, obytnými vežami a viacposchodovými budovami stojacimi vedľa seba.Vtedy si to asi veľa obyvateľov neuvedomovalo predtým verejné centrum starovekej ríše ležalo pod ich nohami. Veľkolepý Trajánov stĺp, na vrchole ktorého stojí socha sv. Peter.
Nakoniec XVI storočia Rímske úrady sa rozhodli ambiciózne prestavať celú oblasť. Vtedy sa vytýčili nové ulice, postavili sa nové budovy a zrekonštruovali sa stredoveké domy. V dôsledku toho vznikol nový okres Alessandrino. Prezýval ho kardinál Michelle Bonelliktorý sa narodil neďaleko mesta Alessandria v Piemonte a bol synovcom pápeža Pius Va zároveň veľký prior Maltézskeho rádu v Ríme, ktorý vlastnil práva na tieto územia. Práve v tomto období bola postavená ulica Cez Alessandrinuz ktorého dnes môžeme obdivovať vykopávky.
Až na začiatok Z dvadsiateho storočia oblasť bývalých cisárskych síl bola jednou z najhustejšie zastavaných oblastí v Ríme. Na relatívne malom území žilo najmenej niekoľko stoviek rodín v budovách postavených v stredoveku alebo už v renesancii.
Via dei Fori Imperiali a veľká rekonštrukcia centra Ríma
Nakoniec XIX storočia vznikli prvé plány na vybudovanie cesty spájajúcej Benátske námestie s Koloseom. To sa časovo zhodovalo so začatím systematických archeologických prác, počas ktorých boli jednotlivé budovy odstraňované, aby sa odhalili pozostatky budov antického fóra. V rokoch zorganizovala prvé oficiálne vykopávky 1812-1814 napoleonská administratíva, ktorá chcela vyšetrovať Bazilika Ulpia.
Ráz tejto časti mesta by sa však menil až do 30. rokov 20. storočia. IN 1931 Mussoliniho fašistická vláda oznámila plány na prestavbu centra Ríma. Jedným z najdôležitejších projektov bolo vybudovanie veľkolepej víťaznej uličky s dĺžkou 700 metrov a šírka 30 metrov. Hlavnou myšlienkou bolo zbaviť celý areál všetkých stredovekých a neskorších budov. Z povrchu zemského tak zmizli nielen obyčajné domy, ale aj honosné paláce, kostoly a kláštory.
Potom sa veľká časť cisárskych fór, ktoré boli len pred chvíľou odkryté, zaplnila, aby sa nad nimi vybudovala cesta, ktorá sa neskôr volala. Via dei Fori Imperiali, ktorá sa stala hlavnou prehliadkovou ulicou Večného mesta. Zvyšné viditeľné staroveké ruiny mali byť len jej pozadím a pripomínať cisársku históriu mesta. Sám Mussolini sa považoval za ďalšiu inkarnáciu Octaviana Augusta, prvý rímsky cisár a ďalším z jeho projektov bola premena okolia Augustovho mauzólea.
Počas stavebných prác bola archeológia, žiaľ, odsunutá do úzadia. Z času na čas sa našli staroveké artefakty, ktoré sa však dodatočne nezaznamenali, takže sa presne nevie, kde sa našli. Pri výstavbe novej cesty sa nenávratne stratili mnohé architektonické pozostatky.
Len v posledných desaťročiach sa uskutočnilo množstvo vykopávok, pri ktorých sa našlo množstvo neoceniteľných predmetov, ktoré nám približujú vzhľad pôvodných fór. Mnohé z nich uvidíme v múzeu Hal Trajan (Mercati di Traiano Museo dei Fori Imperiali), kde boli pridelené na konkrétne cisárske fóra a opísané.
Návšteva cisárskych
V súčasnosti sú cisárske fóra rozdelené na niekoľko fragmentov dvoma ulicami: Via dei Fori Imperiali a Cez Alessandrinu - a práve z úrovne oboch, najmä toho druhého, ich môžeme sledovať.
Žiaľ, návštevníkom boli sprístupnené len niektoré fragmenty samotných vykopávok. Ak by sme sa chceli prejsť starodávnou úrovňou, máme dve možnosti.
Nejaký čas po zakúpení vstupenky na Forum Romanum môžeme ísť do Caesar Forum, potom prejsť podzemnou chodbou pod Via dei Fori Imperiali a vyjsť do časti Trajánovho fóra, ktorá sa nachádza na južnej strane Via Alessandrina. Počas prechádzky podzemím Via dei Fori Imperiali uvidíme pivnice stredovekých domov, ktoré vznikli na mieste posledného z fór.
Alternatívou je návšteva múzea Hal Trajan (Mercati di Traiano Museo dei Fori Imperiali), ktorá sa zameriava na históriu všetkých cisárskych fór. Počas prehliadky sa môžeme prejsť po časti Trajánovho fóra, ktorá sa nachádza na severnej strane Via Alessandrina. Mimochodom, oblasť si budeme môcť pozrieť z inej perspektívy pomocou jedného z hľadísk.