Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!
Ako viete, deti a tínedžeri sa neradi nudia. Čo teda divadlo ponúka najmenším? Tu sú najzaujímavejšie atrakcie pre deti a tínedžerov.
Zdá sa, že divadlo v dnešnom svete prehráva s kinematografiou na každom kroku. Je to z viacerých dôvodov, najpodstatnejší je podľa mňa fakt, že deti nepoznajú divadlo ako niečo fascinujúce.
Často, keď idú so školou do divadla, pozerajú hry ako Macbeth alebo iné čítania, čo sa samo o sebe premieta do automatickej neochoty tráviť čas týmto spôsobom. Navyše kultúra v nás vyvolala odpor k divadlu.
Na budovách tu nie sú žiadne obrovské reklamné pútače, nenájdeme reklamy na relácie v televízii a výbornú podívanú, ktorá by mohla zaujať masové publikum, nemožno odohrať vo viacerých miestnostiach naraz alebo niekoľkokrát denne.
Ak sa však pozrieme na repertoár divadiel, nájdeme tam množstvo ponúk typických pre deti. Divadlá ponúkajú obrovské zľavy pre rodiny, ako aj pre samotné deti. Snažia sa tiež inscenovať predstavenia zamerané na deti. Všetky takéto akcie umožňujú upozorniť deti na skutočnosť, že divadlo nemusí byť nudné, ba môže byť veľmi zaujímavé a zabaviť sa pri ňom. Bohužiaľ, takéto akcie sa dejú takmer vždy len vo väčších mestách.
So sviečkou hľadajte divadelné hry pre deti v malých mestách, alebo čo sa nedá nájsť, na dedinách. Predstavenia zamerané na deti sú väčšinou vyhradené len pre najväčšie mestá, no môže to byť dobrý nápad na víkendový výlet, ak takéto predstavenia vo vašom meste nemáte. Divadlo má na myseľ dieťaťa oveľa lepší vplyv ako film v kine.
Ak sa pozrieme na repertoár predstavení uvádzaných v divadlách, uvidíme, že o hry určené len pre deti nie je núdza. V mnohých divadlách hrajú Hansel and Gretel, rozprávku známu po celom svete. Toto predstavenie sa koná pravdepodobne vo väčšine divadiel v krajine, je veľmi obľúbené, deťom známe a obľúbené.
Ísť na takéto predstavenie môže byť pre dieťa veľmi dobrým začiatkom dobrodružstva s divadlom. Ďalšou šou, ktorú možno často nájsť aj v divadlách, je Thumbelina. Je to rovnako populárna rozprávka, ktorá je viac zameraná na dievčatá ako Jaś i Małgosia, čo môže byť začiatok záujmu dieťaťa o divadlo.
Rozprávky inscenované v divadlách umožňujú dieťaťu vidieť niečo, čo na základe školského čítania neuvidí v divadelných hrách, ktorým deti často nerozumejú alebo sa im to nepáči. Na preverenie toho, čo sa momentálne v divadle hrá, však stačí malá iniciatíva rodiča či učiteľa v škole. Môže to mať obrovský úspech, pretože jedno predstavenie, ktoré sa dieťaťu páči, sa môže stať iskrou, ktorá podnieti záujem o divadlo.
Divadlá odvádzajú obrovskú prácu v tom, aby svojou réžiou upútali čo najviac pozornosti detí. Ak sa však rodičia ani učitelia týmto smerom neukážu, je veľmi malá šanca, že sa o to dieťa samo začne zaujímať. A stačí nahliadnuť do repertoáru divadiel, aby ste videli predstavenia, ktoré deti ľahko zaujmú.
Aké môžu byť tieto predstavenia?
Napríklad Alica v krajine zázrakov, Bitka o Basiu, Tytus, Romek a Atomek, Prasiatko Pepa, Kocúr v čižmách, Peter Pan, Doktor Dolittle, Červená čiapočka a mnoho, mnoho ďalších. Toto sú príklady, ktoré som sotva našiel pri pohľade na grafiku divadiel vo Varšave. Stavím sa, že sú to rozprávky dobre známe rodičom a zrejme aj deťom. Sú to také rozprávky, ktoré sa ťahajú desaťročia a vyrástlo na nich veľa detí. Vidíte teda, že divadlá robia naozaj sizyfovskú prácu, aby k sebe prilákali deti, no bez zapojenia rodičov a učiteľov vyjde všetko toto úsilie nazmar.
Divadlá sa svojimi predstaveniami snažia nielen povzbudiť deti, aby sa videli. Veľmi často tiež organizujú workshopy a podporujú divadelné skupiny. Deti môžu ísť napríklad do divadla a vidieť, aké to je vystupovať pred väčším publikom, nielen pred kamarátmi z triedy či školy. Často môžu diváci sedieť v hľadisku a dieťa sa potom učí rozvíjať svoju vášeň a zručnosti. Možno práve takto objaví svoje záľuby na najbližšie roky.
Divadlo je veľmi zaujímavé, ak mu dá niekto šancu a dovolí vám, aby ste sa ho na to pokúsili presvedčiť. Deti sú naopak veľmi náchylné na nakazenie sa určitou myšlienkou a ak dostanú príklad od rodičov, dokážu sa o divadlo zaujímať.
Záverom, divadlá robia veľký kus práce, aby povzbudili deti, aby prišli do divadla, ale bude to zbytočné, ak im túto myšlienku nikto nevnukne. Ak rodič ukáže dieťaťu, aké zaujímavé môže byť divadlo, potom dieťa už možno nebude potrebovať povzbudzovanie, aby tam pokračovalo.