Museo Nazionale Romano, čo by sme mohli preložiť ako Národné rímske múzeum, patrí najvýznamnejšie archeologické múzeá na svete. Jeho zbierka bola rozdelená medzi štyri oddelenia nachádzajúce sa na rôznych miestach v Ríme (dve z nich susedia), z ktorých každé sa zameriava na inú problematiku.
V porovnaní s Vatikánskymi múzeami resp Kapitolské múzeá Národné rímske múzeum nepatrí k tým najľudnatejším. Ani pobočka v paláci Massimo s najvýznamnejšími zbierkami nie je vždy preplnená a mimo sezóny je takmer prázdna.
História
Museo Nazionale Romano bolo oficiálne otvorené 7. marca 1889, hoci myšlienka vytvorenia inštitúcie starajúcej sa o antické dedičstvo siaha až do r 1870keď sa Rím stal hlavným mestom nového zjednoteného talianskeho štátu.
Areál bývalého kartuziánskeho kláštora, zriadeného v r XVI storočia na ruinách starovekých Diokleciánových kúpeľov. Primárnym účelom zariadenia bolo zhromažďovať a konzervovať starožitnosti, ktoré boli vo vlastníctve nového štátu, ako aj predmety nájdené pri stavebných prácach realizovaných v novom hlavnom meste (nielen). Ako volské oko sa ukázalo zavedenie nariadení, ktoré štátu zaručovali právo na všetky pamiatky nájdené v podzemí. Aké muselo byť prekvapenie robotníkov, ktorí stanicu stavali Roma Termini (ktorého názov pochádza zo susedných Diokleciánových kúpeľov) s vzácnymi sochami. Zvyšné exponáty sa počas akvizičného procesu dostali do zbierok múzea.
Čoskoro sa však ukázalo, že priestory bývalého kláštora nie sú schopné pojať takú rozsiahlu zbierku. V rokoch 80. roky 20. storočia padlo rozhodnutie rozšíriť činnosť múzea a posunúť zariadenie na novú úroveň. Po získaní práv na tri nehnuteľnosti – dva paláce (Massimo a Altemps) a budovy nachádzajúce sa na Marsovom poli – by sa zbierka dala tematicky rozdeliť do štyroch sekcií.
V súčasnosti môžeme bez veľkého preháňania povedať, že Museo Nazionale Romano sa môže pochváliť jednou z najbohatších zbierok starožitností na svete a najveľkolepejšími zbierkami s rímskymi námetmi.
Návšteva Museo Nazionale Romano
Národné rímske múzeum je rozdelené do štyroch lokalít:
-
Palazzo Massimo - S jedna z najvýznamnejších svetových zbierok antického umenia, ktorú tvoria najmä: mramorové a bronzové plastiky, najstaršie rímske kalendáre, fresky, mozaiky a výrobky zo zlata a slonoviny. V suteréne paláca sú uložené bohaté numizmatické zbierky.
-
Diokleciánove kúpele so zvyškami antických kúpeľov, kláštormi bývalého kartuziánskeho kláštora, expozíciou venovanou latinským národom pred príchodom Ríma a najväčšia epigrafická zbierka na svete (zbierka titulkov).
-
Palazzo Altemps - v tom prestavanom v XVI storočia šľachtickej rezidencii, ktorá patrila rovnomennému kardinálovi, sa v nej nachádza zbierka umeleckých diel, ktoré v minulosti vlastnili mocné rímske rodiny. Medzi nimi sú najvýznamnejšie poklady zahrnuté do zbierky Ludovisi.
-
Krypta Balbi - posledné z opísaných oddelení bolo postavené v budovách postavených na zvyškoch budovy susediacej s neexistujúcou starožitnosťou Divadlo Balbus. Okrem malého množstva ruín v múzeu uvidíme aj rôzne druhy artefaktov nájdených počas takmer prebiehajúcej 20 rokov archeologického výskumuktorá nám priblíži život byzantských a stredovekých obyvateľov tejto oblasti.
Viac podrobností o každom z nich nájdete neskôr v článku.
Múzeá patriace Národnému rímskemu múzeu je možné navštíviť kúpou jednotlivé lístky alebo jeden kombinovaný lístok. S prihliadnutím na ceny jednotlivých vstupeniek sa však prvá možnosť oplatí len vtedy, ak by sme chceli navštíviť len jedno miesto, pretože V prípade dvoch múzeí je kombinovaná vstupenka lacnejšia. Nezabudnime ani na to, že Palazzo Massimo a Diokleciánove kúpele sú oddelené len ulicou a oba komplexy môžeme pohodlne navštíviť jeden po druhom. Kombinovaný lístok je platný až jeden týždeň od zakúpenia. (od septembra 2022)
Pred návštevou múzeí by sme si mali vopred skontrolovať návštevné podmienky, ktoré sa v dôsledku pandemickej situácie menia. Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej stránke.
Palazzo Massimo
Najväčšie poklady zbierky sú vystavené na štyroch úrovniach 19. storočie neorenesančný palác Massimo, ktorý stojí hneď vedľa stanice Termini a v minulosti ho využívalo jezuitské kolégium. Záujemcovia o antické umenie tu môžu stráviť aj pol dňa a nám sa zdá, že sa to oplatí minimálne naplánovať 3 hodiny.
Z nášho pohľadu, a to sme toto múzeum navštívili už trikrát (aj keď mimo prísnej sezóny), bola najväčším prekvapením prázdnota. Keď sme pokryli miestne zbierky, míňali sme len slobodných ľudí a väčšinou sme boli sami. Ťažko povedať, či to tak bude aj pri vašej návšteve, no rozhodne nečakajte davy podobné Vatikánskym múzeám či Kapitolským múzeám.
Pre návštevníkov je pripravený ďalší platený audio sprievodca v angličtine. Táto možnosť určite stojí za zváženie ľuďom, ktorí sa nikam neponáhľajú a radi by sa s kolekciou oboznámili.
Nižšie stručne predstavíme najdôležitejšie úrovne múzea.
Podzemie
V špeciálnej klenbe v podzemnej časti sú obrovské numizmatické zbierky s exponátmi z r 7. storočie pred Kristom až po modernú dobu. Jadrom zbierky sú mince z rímskych čias – zo samotného Ríma a jeho provincií. Okrem nich uvidíme aj byzantské, stredoveké (vrátane franských) a novoveké mince (vrátane veľkolepých benátskych mincí z r. XVII a XVIII storočia) a súčasné.
V samotnej pokladnici môžeme stráviť až hodinu a numizmatická zbierka by pokojne mohla byť samostatnou inštitúciou. Niektoré z mincí majú na multimediálnych obrazovkách zväčšené zadné strany.
Okrem numizmatickej zbierky sa v trezoroch nachádzajú aj:
- insígnie cisárskej moci, nájdené celkom nedávno na Palatíne, pravdepodobne patrili Maxentius a boli ukrytí pred bitkou pod Moulinským mostom,
- múmia osemročného dievčaťa nájdená v hrobke v Grottarossa,
- zlaté výrobky, šperky a ozdoby hlavy,
- nálezy z chrámov a hrobiek.
Prízemie
Prízemie je rozdelené na stálu zbierku a priestor určený na dočasné výstavy. Stála časť sa môže pochváliť niekoľkými neoceniteľnými umeleckými dielami, vrátane gréckych sôch nájdených v Ríme a sôch z neskorej republiky a vlády Julio-Claudiánskej dynastie.
Medzi nimi sú:
- dve nádherné grécke bronzové sochy nájdené v r 1885 na kopci Quirinale: plastika odpočívajúceho boxera v kožených rukaviciach a socha stojaceho, nahého, pravdepodobne neskorého gréckeho kniežaťa (je braný aj ako obraz rímskeho generála),
- fragmenty najstaršieho rímskeho písaného kalendára z mesta Anzio,
- Grécka mramorová socha umierajúcej ženy (tzv Niobid), ktorá sa snaží vytiahnuť šíp z chrbta. Toto dielo pochádza z cca 440 pred n. l. a bol nájdený v záhradách Horti Sallustiani,
- socha Octaviana Augusta prezentované ako Pontifex Maximus s cca 20 pred Kr. Hlava a ruky panovníka boli vyrobené zo vzácneho gréckeho bieleho parijského mramoru a zvyšok tela bol vyrobený z mramoru Luna (Carrara),
- socha generála z Tivoli z cca 70 pred Kr.ktorý bol nájdený v chráme Herkula Dobyvateľa v tomto meste.
- dve bronzové hlavy, z ktorých jedna zobrazuje Germanicus, populárny veliteľ a otec neskoršieho cisára Caligulu, ktorý bol otrávený s najväčšou pravdepodobnosťou na rozkaz Tiberia.
Prvé poschodie
Výstava sochárstva pokračuje na prvom poschodí a tu vystavené umelecké diela pochádzajú viac-menej z obdobia dynastie Flaviovcov až po koniec ríše (4. storočie). Základom zbierky sú portréty cisárov (ako aj členov ich rodín a iných aristokratov) a sochy nájdené vo vilách obklopujúcich Rím (vrátane vily Hadrian v Tivoli a Nerovo bydlisko v Subiaco).
Mimoriadne fascinujúcou časťou zbierky sú sochy, ktoré sú kópiami gréckych diel. V antike kult pôvodného, dnes rozšírený, neexistoval a v tých dňoch mala kópia rovnakú hodnotu ako originál, aj keď bol vyrobený z iného materiálu. Preto aj napriek tomu, že mnohé z najvýznamnejších pôvodných gréckych diel sa do našich čias nezachovali, poznáme ich z dokonale reprodukovaných rímskych kópií. Rimania zbožňovali grécke umenie a vášnivo objednávali kópie najslávnejších helénskych majstrovských diel, ktoré najčastejšie vyrábali umelci z Hellas. Rímska aristokracia bola taká bohatá, že si mohla dovoliť najať alebo prilákať najtalentovanejších Grékov.
V Palazzo Massimo uvidíme niekoľko takýchto diel, napr mramorová kópia diskobolusu, ktorého originál z bronzu vyrobil sv. 5. storočie pred Kristom Myron. Okrem neho stojí za pozornosť aj to prikrčená Afrodita (Venuša) a ležiaca postava Hermafrodita.
Na prvom poschodí uvidíme okrem iného aj:
- početné busty a portréty rímskych cisárov a iných mocných vtedajšieho rímskeho sveta,
- nádherná maska zo slonoviny,
- bronzové ozdoby a sochy, ktoré zdobili lode plaviace sa po jazere Nemi postavené v čase cisára Caligulu. Ak sa pozrieme na mapu a nájdeme túto vodnú nádrž, môžeme byť dosť šokovaní, keď vidíme jej malú veľkosť. Toto jazero sa využívalo na organizovanie námorných bitiek (naumachia) a niektoré lode, ktoré sa po ňom plavili, slúžili ako banketové siene a tieto jednotky nikdy nešli na šíre more. V období renesancie sa dokonca podarilo na chvíľu vytiahnuť z vody jednu z plne zachovaných lodí, no tá sa bohužiaľ rýchlo rozpadla.
- Sarkofág z Portonaccia 114 cm vysoká a 239 cm široká, zobrazuje mimoriadne realistickú scénu bojov medzi Rimanmi, Germánmi a Sarmatmi počas ťaženia Marcus Aurelius (nezabudnite si nájsť chvíľku na zachytenie mnohých detailov ako konské kopytá dupajúce nepriateľov).
Druhé poschodie
Posledná úroveň bola prispôsobená prezentácii nástenných malieb a mozaikových dekorácií z rôznych období, počnúc od republikánskych čias. Pýchou zbierky sú dokonale zachované nástenné maľby (zachovali sa všetky štyri steny!) Zo záhradnej izby s Willi Lívia, ktoré boli prezentované v miestnosti, ktorá si zachováva pôvodné proporcie. Oplatí sa tu posedieť dlhšie a užiť si výhľad bez náhlenia, pretože svetlo sa časom mení a celé to začína vyzerať inak.
V pomerne dobrom stave sa zachovali aj maľby z niekoľkých miestností dnes už neexistujúcej vily Farnesina (objavené v záhradách súčasnej renesančnej vily Farnesina v Trastevere). Pôvodné bydlisko bolo z cca 20 pred Kr. a pravdepodobne patrila dcére Octaviana Augusta Júlii a jej manžela Marka Agrippu. Aj tu boli obrazy umiestnené v miestnostiach, ktoré si zachovali pôvodné proporcie.
Ďalšie maľby sú fresky v pompejskom štýle z republikánskej nekropoly Villa Doria Pamphilj a obrazy z cisárskych čias nájdené pri stavbe stanice Termini.
Aj posledný level je plný mozaík rôznych veľkostí a tém, z ktorých sa nám najviac páči táto zobrazujúci krajinu Egypta a Nílu.
Z ďalších dekoratívnych prvkov na druhom poschodí stojí za zmienku dekorácie vyrobené technikou opus sectile (alebo intarzie) z viacfarebného mramoru.
Diokleciánove kúpele (Terme di Diocleziano)
Prvým sídlom múzea bol bývalý kartuziánsky kláštor vybudovaný na ruinách antického kúpeľného domu, o ktorom sa viac dočítate v našom článku: Diokleciánove kúpele v Ríme: návšteva pozostatkov antického komplexu. Dnes je v ňom stále múzeum, ktoré sa však zameriava na niekoľko špecifických tém.
Vstup do múzea je z ulice Viale Enrico de Nicola. Predtým, ako vôbec vstúpime do časti s lístkami, prejdeme okolo malej záhrady s monumentálnou vázou uprostred a rôznymi starodávnymi pozostatkami. Oplatí sa naplánovať si pokojnú návštevu celého miesta 90 až 120 minút.
Nižšie v krátkosti predstavíme najdôležitejšie časti múzea v Diokleciánových kúpeľoch.
Ruiny Diokleciánových kúpeľov
V juhozápadnej časti múzea nájdeme pozostatky pôvodných budov Diokleciánových kúpeľov. Nachádza sa tu okrem iného fragment podlahy a fasády natatio otvoreného bazéna, monumentálna sála so zachovanou valenou klenbou a niekoľko ďalších miestností. Dnes sú tieto miestnosti využívané ako výstavné plochy a uvidíme tak pôvodné prvky nájdené pri výkopových prácach v termálnych kúpeľoch, ako aj sochy a mozaiky z iných miest.
Podobu termálneho komplexu v časoch najväčšej slávy nám priblíži model a video s vizualizáciou. Pri návšteve tejto časti múzea pôjdeme von Malý kláštorktorý zaberal asi tretinu povodia natatio, kde bola donedávna vystavená zbierka Ludovisi, ktorá je dnes v paláci Altemps.
Múzeum nápisov / písomná komunikácia
Je jedným z najdôležitejších na svete epigrafické zbierkyktorý sa rozprestiera až na troch úrovniach a pýši sa cca 900 exponátov. Zbierky sú rozdelené chronologicky a tematicky a zahŕňajú rôzne predmety, medzi ktoré patria: sarkofágy, sochy, oltáre, nádoby, fajky, tehly a tabuľky.
Jediné, čo majú všetci spoločné, sú slová alebo vety, ktoré vyryli starí ľudia. Pripomeňme si, že práve nápisy, ktoré tu zanechali ľudia patriaci do rôznych sociálnych skupín a žijúci v rôznych obdobiach, sú vo veľkej miere zodpovedné za stav našich súčasných vedomostí o staroveku.
V epigrafickej časti stojí za pozornosť výstava venovaná rímskym vierovyznaniam, ktorá sa zameriava predovšetkým na mitraizmus, tajomný a elitný kult, ktorý prišiel do Ríma s vojakmi umiestnenými v Malej Ázii. Stúpenci tohto náboženstva sa stretávali v jaskynných podzemných miestnostiach, ktorých mohol byť vo Večnom meste asi tucet. Jednu zo zachovaných miter môžeme vidieť v podzemí Baziliky sv. Klement.
Aj tie si od začiatku zaslúžia osobitnú pozornosť 5. storočie pred Kristom artefakty z hrob bojovníka, ktorý sa našiel v latinskom meste Lanuvium. Vzhľad brnenia, prilby a zbraní jasne ukazuje vplyv, ktorý grécka kultúra zanechala v celom regióne.
Výstava venovaná latinským národom
Jedno z poschodí je zamerané na národy obývajúce historickú zem Lazio pred založením Ríma a v prvom období jeho existencie (od neskorej doby bronzovej do r. 6. storočie pred Kristom). Základom zbierky sú nádoby, zbrane a iné predmety nájdené v hroboch.
Veľký kláštor
Tento monumentálny kláštor s dĺžkou strán 100 m a s vnútorným otvoreným štvorcom rozmerov 80 x 80 m je to jedno z najväčších zariadení tohto typu v Taliansku. Niekedy sa označuje ako meno Michelangeloale jeho výstavba začala až po architektovej smrti.
Dnes slúži ako záhrada a výstavné miesto, kde ho môžeme obdivovať 400 sôch, reliéfov, oltárov, stĺpov a sarkofágov. Najcharakteristickejším prvkom zbierky sú monumentálne hlavy zvierat (kôň, býk, baran, ťava a vôl) nachádzajúce sa v areáli Trajanovho fóra, umiestnené okolo centrálnej fontány.
Palazzo Altempts
Doslova kroky na sever od slávneho Námestie Navona nájdeme ďalšiu pobočku Národného rímskeho múzea, ktorá sa nachádza v renesancii Palác Altempts (vrátane Palazzo Altempts). História tohto pôvabného sídla s vnútorným nádvorím zdobeným portikom sa končí XV storočia. O 1480 zdvihol to Girolamo Riario, pápežov synovec Sixtus IV. IN 1568 palác padol do rúk Kardinál Marco Sittico Altempsakto s pomocou architekta Martino Longhi starší dal jej dnešnú podobu. V priebehu storočí mala budova rôznych majiteľov, až sa napokon dostala do rúk talianskeho štátu a premenila sa na múzeum.
Kardinál Altempts bol vášnivým zberateľom starožitností. Dnes sú v paláci vystavené diela z jeho zbierky, ako aj zo zbierok, ktoré v minulosti patrili iným šľachtickým rodom. Jadrom výstavy sú majstrovské diela zo zbierok Ludovisiktorých zber na počiatku XVII iniciovaný kardinálom Ľudovít Ludovisi. Niektoré sochy prezentované v múzeu, najmä tie, ktoré sú viditeľné na prízemí, sa môžu na prvý pohľad zdať až príliš zachovalé. A bude to presný postreh, keďže mnohé z nich boli zreštaurované (vrátane chýbajúcich predmetov ako hlavy či ruky) talentovanými barokovými sochármi ako napr. Gian Lorenzo Bernini a Alessandro Algardi.
Exponáty múzea sú vystavené na dvoch poschodiach obklopujúcich spomínané vnútorné nádvorie. Z najvýznamnejších umeleckých diel a zbierok prezentovaných v múzeu stojí za zmienku:
- Ludovisiho sarkofág z polovice 3. storočia s neskutočne bujarými bojovými scénami, pre ktoré mohli byť stvorené Herenii Etruscylli, manželka cisára Decius Trajan,
- sochárstvo Gál spáchal samovraždu a zabil svoju manželku zo zbierky Ludovisi (druhá socha s podobným motívom je v Kapitolských múzeách),
- Ludovisov trón, ide pravdepodobne o fragment oltára datovaný do r 5. storočie pred Kristomktorý bol vyrobený z gréckeho mramoru. Scéna na dlhej stene zobrazuje narodenie Afrodity. Tento pamätník sa pravdepodobne nachádzal v jednej z dnešných gréckych svätyní v severnom Taliansku (región bol zaplnený gréckymi kolóniami) a do Ríma bol privezený po dobytí týchto oblastí okolo r. 3. storočie pred Kristom
- úvodná skupina Orestes a jeho sestra Elektra (postava Oresta môže predstavovať Júliusa Caesara),
- sochy zo zbierky Cardinal Altempts, vrátane rímskych kópií gréckych diel zobrazujúcich okrem iného mladý Herkules a odpočívajúci športovec. V tejto časti múzea sa nám páči najmä socha Asklépia, gréckeho boha medicíny,
- početné sochy gréckych božstiev a sochy s mytologickými motívmi (vrátane Atény s hadom),
- egyptská zbierka so sochami predovšetkým z Svätyňa Isis na Marsovom poli a s tzv sýrskej svätyne na kopci Janiculum, ako aj zo súkromných zbierok. Sú medzi nimi okrem iného: socha svätého býka Apisa, socha Isis, sochy faraónov či fragment chrámového reliéfu.
Návšteva Palazzo Altempts je príležitosťou nielen zažiť antiku, ale aj vidieť pôvodnú výzdobu renesančného paláca. Najcharakteristickejšími prvkami rezidencie sú nádvorie zdobené portikom a loggia celá pokrytá maľbami, ktorá je jednou z najkrajších stavieb tohto typu v celom Ríme. Okrem toho sa na prvom poschodí zachovalo veľa pôvodných dekorácií (nástenné maľby a stropné kazety). Po vstupe do veľkej sály sa vaše oči okamžite obrátia k monumentálnemu krbu.
Pre návštevníkov môže byť trochu prekvapivý fakt, že na hornom poschodí paláca nájdeme nielen kaplnku (Karla Boromejského s freskami od r. Pomarancio a Ottavio Leoni), ale tiež súkromný kostol Svätý Anicetus, jeden z prvých pápežov. Zaujímavosťou je, že kostol bol pôvodne postavený ako miesto na uloženie relikvií svätca, a bola to prvá takáto situácia v dejinách Rímakeď boli relikvie takej významnej osobnosti uložené v súkromnom kostole. Obe modlitebne sú krásne zdobené a oddeľuje ich len miestnosť sakristie.
Oplatí sa naplánovať si aspoň pokojnú návštevu Palazzo Altempts 75-90 minút.
Krypta Balbi
Najnovšia, inaugurovaná až v r 2000 pobočka múzea zhromažďuje z exponátov najmenej pôsobivé, čo však neznamená, že sa ani na chvíľu neoplatí navštíviť (pokiaľ nás nebude stíhať čas a téma nás zaujíma). Múzeum bolo postavené na troskách portika susediaceho s Balbusovým divadlom na konci 1. storočie pred Kristom Staroveké pozostatky sú pod úrovňou súčasnej ulice a môžeme sa nimi prejsť, no uhádnuť ich pôvodné využitie nebude pre nás ľahké. Časť stĺpa, ktorá je súčasťou pôvodnej kolonády portika, pôsobí predovšetkým na predstavivosť.
Veľká časť výstavy sa zameriava na predmety dennej potreby patriace byzantským a stredovekým obyvateľom, ktorí obývali túto oblasť mesta po páde Západnej ríše. Vďaka dvadsaťročnému úsiliu archeológov sa podarilo nájsť množstvo artefaktov, ktoré boli po stáročia pochované v podzemnom exhederi a iných miestnostiach. Okrem exponátov na návštevníkov čakajú v rôznych časoch aj početné informačné tabule a vizualizácie areálu.
Múzeum vystavuje aj jednotlivé nálezy z iných miest v Ríme. Medzi exponáty patrí napr mince z byzantských čias, fragmenty amfor a keramiky, zvyšky ranokresťanských fresiek a sochárskej výzdoby z ranokresťanských kostolov či výzdoby biskupského stolca z r. Ôsme storočie.
Pre pokojnú návštevu múzea sa oplatí naplánovať cca 60-75 minút.