Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Grécko je známy svojimi mnohými pozostatkami dávnych čias, keď bol veľmocou takmer vo všetkých oblastiach. Ambiciózny projekt úžinovej priekopy spájajúcej Peloponéz so zvyškom Grécka sa však vtedajším Helénom nepodarilo zrealizovať a víziu premeniť na skutočnosť. Korintský prieplav museli ste počkať, kým do konca 19. storočia.

Korintský prieplav: základné informácie

Korintský prieplav oddeľuje Peloponézsky polostrov od pevninského Grécka, mení ho na de facto ostrov a spája ho navzájom Sarónsky záliv S Korintský záliv. Bol vykopaný v najužšom mieste krátkej úžiny tzv "istmus" (krk)čo bolo jediné spojenie medzi Peloponézom a zvyškom Grécka.

Kanál je cca 6,4 kilometra, so šírkou tesne nad 21 metrov a výšky dosahujúce rovnomerné 79-90 metrov. Jeho steny sú zrezané pod takým malým uhlom, že pri pohľade zhora sa môžu zdať takmer rovné. Zaujímavosťou je, že bol vykopaný na hladine mora a nemá žiadne plavebné komory, čo bol spočiatku pre majiteľov lodí celkom problém – rozdielne časy prílivu a odlivu v oboch zálivoch vedú k silným prílivovým prúdom v samotnom kanáli.

Prechod je však pre potreby dnešného sveta príliš úzky, napokon lode so šírkou presahujúcou cca. 18 m. Korintský prieplav dnes využívajú najmä menšie plavidlá či turistické lode. Je zrejmé, že má jednosmernú premávku a najväčšie plavidlá musia byť ťahané špeciálnym remorkérom.

Doteraz sa to hádzalo cez prieplav 6 mostov, vrátane jedného železničného a jedného súkromného. Hlavný most pre automobilovú dopravu vyzerá z turistického pohľadu naozaj nenápadne a keď okolo neho prejdeme autom (alebo ako cestujúci v autobuse), možno si ani nevšimneme, že sme práve prešli známym prechodom.

História Korintského prieplavu

Diolkos: pobrežná alternatíva ku kanálu

Na otočke sa objavili prvé plány na prekopanie prieplavu VII / VI storočia pred naším letopočtom. Pôvodcom tohto ambiciózneho projektu bol Periander, druhý tyran Korintu, mestského štátu najväčších mocností v gréckom svete.

Grécke polis vďačili za veľkú časť svojej prosperity námornému obchodu a silnému námorníctvu. Samotný Korint sa však nachádzal na severnej strane šije a smeroval ku Korintskému zálivu, takže lode smerujúce do Atén alebo na ostrovy v Egejskom mori museli oboplávať celý Peloponéz a prekrývať sa okolo 700 km.

Pozrime sa na mapu:

Napriek neúspechu pri razení samotného tunela v Perianderových časoch sa podarilo zrealizovať ďalší projekt - vytvorenie cesty spájajúcej oba zálivy tzv. Diolkosktorý mal slúžiť na prepravu … lodí.

Trasu lemovali masívne vápencové platne.Šírka bola od 3,4 až 6 m a prebiehal takmer paralelne so skorým novovekým Korintským prieplavom. V nasledujúcich storočiach bol niekoľkokrát modernizovaný a úspešne sa dal využívať aj v stredoveku.

Ako vyzeral samotný proces prepravy, nie je celkom známe. Historici a výskumníci predpokladajú, že sa ťahali skôr menšie člny ako väčšie lode, ale pri preprave tiež neexistovali žiadne prekážky trier (trojradové grécke galeje). Samotný proces si však vyžiadal veľa ľudskej práce. Je pravdepodobné, že pretiahnutie stredne veľkého plavidla zo zálivu do zálivu by mohlo trvať asi 3 hodiny a bolo by to takmer pracné. 200 ľudí.

Nebolo to teda ideálne riešenie a často bolo výhodnejšie prepravovať len tovar a svoje lode postaviť na druhú stranu. Bez ohľadu na tieto nepríjemnosti pomohla cesta Diolkos k rozvoju obchodu a zvýšila ekonomický potenciál Korintu.

Ďalšie neúspešné pokusy

Nasledovali následné prístupy k hĺbeniu kanála 300 a zatvorte 600 rokov neskôr. Druhý z týchto pokusov, začínajúci v r 67 po Kr a iniciovaný cisárom Nerobol k úspechu najbližšie. Až do práce bolo zaangažované 6000 Židovskí vojnoví zajatci a cisár symbolicky zapichli prvú lopatu. Žiaľ, projekt bol prerušený pred dokončením prác a výstavba bola ukončená.

Moderná realizácia projektu

Po neúspechu projektu podporovaného Nerom bola myšlienka vykopávok opustená na asi tucet dlhých storočí a bola vrátená len XIX storočia. IN 1821 vypuknutie celohelénskeho národného povstania známeho dnes ako grécka vojna za nezávislosť, ktoré viedlo k založeniu moderného gréckeho štátu. Čoskoro sa otázka priekopy stala záležitosťou národného významu, ale po štúdii realizovateľnosti francúzskych inžinierov sa ukázalo, že náklady boli príliš vysoké pre možnosti novozrodeného štátu.

Projekt bol vrátený do r 1869, a impulzom bolo dokončenie výstavby Suezského prieplavu. Pôvodne mali byť dodávateľmi Francúzi zodpovední za práce na Panamskom prieplave, ale banky ich žiadosti o financovanie zamietli. IN 1881 Zodpovednosť za škrt prevzalo Maďarsko István Türr. K spolupráci prizval po ňom pomenovaného inžiniera Béla Gerster, ktorý sa pár rokov predtým podieľal na označovaní trasy Panamského prieplavu.

Aj keď nakoniec tiež projekt nedokončili, pretože im predčasne došli finančné prostriedky, práce už pokročili natoľko, že v r. 1890 Na stavbu dohliadali grécke úrady a priekopa bola dokončená bez väčších problémov.

Návšteva Korintského prieplavu

Ak chceme vidieť priekopu v plnej kráse, mali by sme ju nájsť na mape starý most cez Korintský prieplav (grécky: Παλαιά Γέφυρα Ισθμού, súradnice: 37.927055, 22.994532)z ktorého môžeme voľne pozorovať prechod. Ak pôjdeme po diaľnici, možno si ani nevšimneme, že sme na druhej strane.

Okolie starého mosta sa zdá byť kvintesenciou moderného Grécka. Hneď vedľa neho na pevninskej strane stojí na malom námestí pamätník, ktorý pripomína maďarských staviteľov kanálov. Štvrť je plná mierne zanedbaných obchodov, čerpacích staníc a taverien. Celý čas je tu hluk a zvuk klaksónov. A ako dezert psí búdka s lenivo sa naťahujúcim psom vzdialená 10 metrov.

Keď ste tam, najlepšie je prejsť most obojsmerne a pozrieť sa na konce kanála na oboch stranách. Ak nás nebude stíhať čas, tak určite oplatí sa chvíľu počkať na prechádzajúcu loďaj keď to nie sú veľmi presné pojmy, keďže okrem výletných lodí väčšina lodí neprepláva kanálom sama, ale sú ťahané malým remorkérom.

Za dobrého počasia zbadáme na palube odpočívať námorníkov a ak budeme mať šťastie, narazíme aj na loď širokú takmer ako samotný prieplav.

V teplom mesiaci môžu dobrodružnejší čitatelia skočiť ďalej bungee. Zdá sa, že ide o zábavné dobrodružstvo, ale nepresvedčili nás ubezpečenia o vhodnej šírke kanála a úplnej bezpečnosti;)

Ako sa dostať ku Korintskému prieplavu

Ak chcete v Aténach vidieť Korintský prieplav, máte niekoľko možností. Najpohodlnejším spôsobom je prísť vlastným alebo prenajatým autom. Pred starým mostom je parkovacie miesto. Stojí za to pripomenúť, že samotný prechod je napriek svojej pôsobivej veľkosti atrakciou, ktorá zaberie málo času (najmä keď rýchlo narazíme na okoloidúcu loď). Akurát sme si cestu na Peloponéz naplánovali tak, aby sme sa mohli pozrieť aj na samotný prieplav. Ak máte viac času a zaujímajú vás dávne časy, môžete sa dodatočne odviezť smerom ku Korintskému zálivu a pozrieť si kúsok Diolkosovej trasy.

Alternatívne spôsoby, ako sa dostať do oblasti starého mosta:

  • autobus z Atén - cesta trvá asi hodinu, ale mali by sme si vopred overiť, ktorý z autobusov smerujúcich na Peloponéz zastavuje pri samotnom moste. Autobusy z Atén na Peloponéz budú odchádzať z autobusovej stanice Kifissos,
  • taxi - vieme si dohodnúť stretnutie s taxikárom, ktorý nás odvezie z Atén alebo Korintu do oblasti starého mosta a späť,
  • roadtrip alebo turistický taxík, ktorý nás okrem Korintského prieplavu odvezie aj k ďalším atrakciám Peloponézu.

Plavba po Korintskom prieplave

Ďalším spôsobom, ako obdivovať kanál, je turistická plavba loďou. Ponúka ho viacero spoločností a celý zájazd trvá od 60 až 90 minút. Pri výbere konkrétneho prepravcu sa oplatí hneď skontrolovať časy odletov, pretože niektorí organizujú len jeden let ráno.

Korintský záliv a zvyšky cesty Diolkos

Jedným z cieľov našej prehliadky kanála bolo vidieť pozostatky počiatočnej časti starovekej cesty Diolkos. Ukázalo sa však, že ruiny sú niekoľkými obrovskými kameňmi zapustenými vo vode a fragmentom trasy vedúcej po povrchu.

Náladu nám to však nepokazilo, pretože na mieste sme mohli nahliadnuť priamo do útrob prieplavu a prejsť sa po vetrolame v podobe násypu obopínajúceho vstup do prieplavu z oboch strán.

Pohľad z vetrolamu, ako na peloponézsku, tak aj na pevninskú stranu, ponúka pekné výhľady a umožňuje zachytiť pekné fotografie. Mimochodom, môžeme si prehodiť pár slov s miestnymi fanúšikmi rybolovu.

Vstup do kanála je prísne obmedzený a je dohliadaný padacím mostom, po ktorom môžeme bez problémov prejsť pešo, keď chceme prejsť na druhú stranu. Pamätajte však, že ak prejdeme na druhú stranu a most sa len otvorí, aby loď vpustila dovnútra, priechod môže byť zablokovaný až na hodinu.

Zaujímavé fakty o Korintskom prieplave

  • každoročne preteká kanálom viac ako 11 000 lodí,
  • odhaduje sa, že od jeho otvorenia ním prešlo viac ako 1,5 milióna lodí!
  • na stavbe priecestia pracovalo až 2500 robotníkov,
  • kanál je v utorok prerušený kvôli modernizačným prácam,
  • prieplav bol vážne poškodený počas 2. svetovej vojny, v r 1941 došlo k boju o most medzi britskými a nemeckými jednotkami.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Európe