Dážďovky sú podlhovasté, malé stvorenia, ktoré patria do čeľade oligochaete. V životnom prostredí zohrávajú veľmi dôležitú úlohu a ich organizmy fascinujú nielen biológov. Predstavujeme 10 unikátnych kuriozít o dážďovkách!
1. Telo dážďovky pozostáva z tzv metaméry alebo špecifické kruhy. V tele priemernej dážďovky (t. j. tej, ktorú môžeme najčastejšie pozorovať v Poľsku) ich je od 110 do 180 a spolu tvoria telo dlhé 9 až 30 cm.
2. Bratranec poľskej dážďovky je dážďovka austrálska, najväčší svetový zástupca prstencovitých. Môže mať dĺžku až 3 metre!
3. Dážďovky žijú v pôde – uprednostňujú úrodnú a vlhkú pôdu na lúkach a v lesoch. V pôde si budujú dlhé rozsiahle chodby, v ktorých trávia väčšinu svojho života.
4. Dážďovky sú dôležité živočíchy pre celý ekosystém. Uvoľňujú a zúrodňujú pôdu, prehnojujú ju, čím sa stáva hodnotnejšou a bohatšou na živiny potrebné pre rast rastlín.
5. Na ploche 1 kubického metra môže byť aj niekoľko stoviek zástupcov jedného druhu dážďoviek.
6. Slovo dážď pochádza zo slov „dážď“ (dážď) alebo „dážď“. Názov odkazuje na skutočnosť, že dážďovky možno najčastejšie pozorovať na zemskom povrchu hneď po výdatnom daždi.
7. Dážďovky sú bezstavovce – to znamená, že v ich tele nie je jediná kosť alebo chrupavka. Nahrádza sa špeciálnou tekutinou (tzv. hydro-skeleton), ktorá jej vďaka tlaku umožňuje pohyb a umožňuje telu zvieraťa zostať v konštantnej forme.
8. Dážďovky majú mimoriadne vyvinuté regeneračné schopnosti. Môžu obnoviť alebo dokonca nahradiť stratenú časť tela. Regeneračné schopnosti klesajú s vekom alebo v dôsledku zlého stavu stvorenia.
9. Dážďovky nemajú oči. Napriek tomu cítia svetlo a teplo a tí intuitívni sa od neho vzďaľujú. Príliš vysoké teploty spôsobujú vysychanie dážďovky, čo vedie k hibernácii alebo dokonca k smrti.
10. Dážďovka, ktorá nemá prístup k potrave, môže dlho hibernovať, aj niekoľko mesiacov. Bez vody však nevydrží – príliš suché prostredie ju môže aj zabiť.