Švajčiarsko je jeden z najorganizovanejšie a najmodernejšie krajiny sveta. Zároveň sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou – jazykovou, kultúrnou a náboženskou a regióny (nazývané kantóny) majú veľkú autonómiu.
Základné informácie:
- mena: švajčiarsky frank (CHF)
- Núdzové číslo: 112
- Úradné jazyky: nemčina, francúzština, taliančina a rétorománčina (románčina)
- Kód národnej domény: ch
Švajčiarsko, Švajčiarska konfederácia, Confoederatio Helvetica
V poľštine je jeden názov tejto alpskej krajiny - Švajčiarsko. Keď sme tam, môžeme si všimnúť, že na rôznych miestach existuje skratka CH. Týka sa to okrem iného aj Švajčiarska národná doména, označenia miestnych produktov alebo samotná mena (CHF).
Písmená CH sú skratkou latinského názvu Confoederatio Helveticado ktorých môžeme preložiť Švajčiarska konfederácia. Latinský názov je odvodený od slova Helvetiačo bola ženská personifikácia Švajčiarskej konfederácie používaná od r XVI storočia. Slovo Švajčiarsko v iných jazykoch označuje kantón Schwyzkto v 1291 bol najdôležitejší tri zakladajúce kantóny prvej Švajčiarskej konfederácie.
Švajčiarsko je dnes federálnym štátom, ktorého je súčasťou 26 kantónov. Švajčiarske kantóny môžeme prirovnať k štátom Spojených štátov amerických. Stále v XIX storočia kantóny mali svoj vlastný vojenský alebo menový systém. Federácia v dnešnej podobe vznikla v r 1848 a bol výsledkom napätia medzi katolíkmi a protestantmi. Napriek mnohým rozdielom je dnešné Švajčiarsko efektívnou krajinou, ktorú spája spoločenstvo ideálov.
Dodnes má každý z kantónov veľkú autonómiu a môže nezávisle formovať rôzne prvky vlastného práva. Federálny štát zasa dohliada na federálnu vládu, v ktorej sídli Bernie.
Hlavné mesto krajiny
Niektorých čitateľov to možno prekvapí, no žiadne mesto vo Švajčiarsku nemá štatút oficiálneho hlavného mesta krajiny. Za neoficiálne hlavné mesto sa považuje Bernktorý je od roku 1848 sídlom vlády Švajčiarskej konfederácie.
Úradný jazyk a znalosť angličtiny
Vo Švajčiarsku sú štyri úradné jazyky. Najpopulárnejší je nemeckýhovorí väčšina krajiny (celý stred, sever a väčšina východu).
Ľudia, ktorí hovoria po nemecky, však môžu byť prekvapení, keď nadviažu výmenu názorov so Švajčiarmi, pretože hovoria alemanským dialektom (Schwyzerdütsch), ktorý sa vyslovuje inak ako spisovná nemčina. Našťastie by ľudia, ktorí hovoria po nemecky, nemali mať problémy s písaním.
francúzsky platné na západe krajiny; Zjednodušene sa dá povedať, že na západ od Bernu sa týmto jazykom hovorí, hoci francúzština dominuje aj v jednom z najväčších švajčiarskych kantónov – v južnom kantóne Valais.
Talianský jazyk platí v najjužnejšom kantóne Švajčiarska Ticino (nazývaný aj Ticino), ktorý hraničí s talianskym regiónom Lombardia a nachádza sa priamo pri jazere Como.
Štvrtým a najmenej obľúbeným úradným jazykom je rétorománčina (románčina)ktorý vychádza z latinčiny a používa sa predovšetkým v kantóne Graubunden.
Napriek rôznorodosti dvoch najdôležitejších jazykov (nemčina a francúzština) komunikuje veľká časť bežných Švajčiarov.
Ak však neviete po nemecky alebo francúzsky, nemali by ste sa príliš báť. Švajčiari sú jednou z najvzdelanejších spoločností na svete a nemali by sme mať problém komunikovať v angličtine. V menších mestách a v alpských oblastiach to môže byť ťažšie, no vo veľkých mestách je znalosť angličtiny bežná.
Vstup do Švajčiarska - hraničná, pasová a pasová kontrola
Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, ale patrí schengenského priestoru. To znamená, že občania krajín, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru (vrátane Poľska), môžu vstúpiť do Švajčiarska bez toho, aby museli prekračovať hranice a podrobiť sa pasovej kontrole.
Pri vstupe do Švajčiarska sa však oplatí vziať si so sebou občiansky preukaz alebo pas, čo sa môže hodiť v situácii, akou je policajná kontrola. V prípade, že sa do Švajčiarska dostaneme letecky, musíme sa pred nástupom na palubu preukázať dokladom totožnosti.
Platba
Vo Švajčiarsku sú hlavnými platobnými prostriedkami hotovosť a švajčiarske franky (CHF). V pohraničných mestách niektoré reštaurácie a obchody akceptujú menu euro, no používajú výmenný kurz jedna k jednej, ktorý nie je pre turistov veľmi výhodný. Navyše, zvyšok v tomto prípade dostaneme skôr vo frankoch.
Jeden frank sa delí na sto jednotiek (nemecké rappeny alebo francúzske centimy).
Pri preberaní zvyšku sa nečudujte, že dostanete malú mincu s hodnotou 1/2. To je ekvivalent 50 centimov alebo polovice franku.
Platba kartou
Niet divu, že švajčiarsky bankový systém je jedným z najrozvinutejších na svete. Vo veľkých mestách môžeme takmer všade platiť kartou (v niektorých kostoloch sú dokonca automaty na prijímanie darov!) A nikto sa tomu nečuduje. Aj v automatoch na predaj lístkov na MHD sú platby kartou štandardné.
V menších centrách v strede krajiny môže byť ťažšie platiť kartou, aj keď turisticky orientované miesta by sa od najväčších miest líšiť nemali.
Na populárnych potravinových trhoch budeme mať problém s platbami kartou, aj keď niektoré stánky môžu byť vybavené terminálom.
Všetky terminály, s ktorými sme sa stretli, akceptovali karty vydané spoločnosťami Visa aj Mastercard.
Môžem vo Švajčiarsku platiť poľskou kartou?
V prípade kreditných kariet tzv vypuklé karty a novšie karty by nemali mať žiadne problémy. Vopred sa však oplatí skontrolovať, ako sa sadzba vypočítava, aby nedošlo k preplateniu.
Môžem platiť kartou Revolut vo Švajčiarsku?
Vo Švajčiarsku by sme nemali mať problém s platením kartami vydanými spoločnosťou Revolut, ktorá si už nejaký čas získala srdcia poľských turistov.
Obchody vo Švajčiarsku
Vo veľkých švajčiarskych mestách sa stretneme s veľkými supermarketmi, vrátane tých známych z iných európskych miest. Ak chceme ušetriť, hľadajte značkové predajne Lidlktoré sa vyznačujú rozhodne lacnejšími cenami, aj keď bohužiaľ majú malý výber miestnych produktov.
Najväčší reťazec supermarketov vo Švajčiarsku je Migros, no rovnako často sa stretneme aj so značkovými predajňami Coop. Obe spoločnosti na rozdiel od Lidla pochádzajú zo Švajčiarska.
V oboch vyššie uvedených obchodoch budú ceny vyššie, no nájdeme v nich viac lokálnych značiek.
Označenie švajčiarskych výrobkov
Vo veľkých supermarketoch môžeme vedľa ceny niektorých produktov (syry, víno, čokoláda) vidieť švajčiarsku vlajku, ktorá potvrdzuje, že produkt bol vyrobený v tejto krajine. To je užitočné pre turistov, ktorí nepoznajú miestne značky.
Hodiny a dni otvárania obchodov
Od pondelka do piatku sú obchody s potravinami otvorené od hod 7:00-9:00 do cca 18:00-20:00. Ostatné body, ako sú obchody s oblečením alebo čokoládou a kaviarne, sú najčastejšie otvorené od 10:00 (niekedy od 9:00) do 18:00. Po 18-tej hodine, kráčajúc ulicami, málokedy natrafíme na otvorené a vysvietené výklady; to platí aj pre hlavné ulice vo veľkých mestách! Výnimkou sú tu len železničné stanice a ich najbližšie okolie, kde môžu byť obchody a kaviarne otvorené do 22:00.
V sobotu sú niektoré obchody otvorené aj kratšie – do 15:00 alebo 16:00.
Vo Švajčiarsku, podobne ako v Nemecku a nedávno aj v Poľsku, sú obchody v nedeľu zatvorené.
Je Švajčiarsko bezpečnou krajinou pre turistov?
Švajčiarsko nie je neopodstatnené jedno z najbezpečnejších miest na svete. Blahobyt obyvateľov robí bežné zločiny v tejto krajine zriedkavými.
To by nás však nemalo v preplnených vlakoch, staniciach či námestiach príliš uvoľniť; šikovní vreckári prichádzajú do Švajčiarska s jednoduchým zárobkom.
Pitná voda
Prakticky všade vo Švajčiarsku môžeme piť vodu priamo z kohútika, alebo aj z fontán/kohút umiestnených v centrách miest. Nie je divné vidieť turistov či Švajčiarov, ako plnia fľašu priamo z mestskej fontány. Švajčiarske úrady sa oficiálne chvália, že ich voda je zdravšia ako bežná balená voda.
Pozor! Samozrejme, nie každá fontána sa dá použiť na bezpečné pitie vody. Neplatí to napríklad pre fontány s umeleckými inštaláciami. V tomto prípade by pri fontáne mala byť tabuľa s upozornením „Kein Trinkwasser“.
Ak vás však nepresvedčili piť vodu z vodovodu, najlepšie je zájsť do Lidla, kde najlacnejšia 1,5 l fľaša vody stojí asi 0,25 CHF. Vždy sa môžeme opýtať na turistickom informačnom mieste a získať ďalšie informácie o akýchkoľvek kontraindikáciách pitia vody z vodovodu.
Alkohol vo Švajčiarsku
Vo Švajčiarsku, podobne ako v susednom Nemecku, je konzumácia nízkoalkoholického alkoholu (vrátane piva či vína) povolená od 16 rokov. Len konzumácia silnejších alkoholov je legálna pre ľudí, ktorí majú za sebou 18. narodeniny.
Pitie alkoholu na verejných miestach
Vo Švajčiarsku neexistuje zákon proti požívaniu alkoholu na verejných miestach. To však neznamená, že v tomto smere vládne anarchia. Švajčiarov často stretávame s pivom či vínom na lavičke na niektorej z terás, pri rieke či v parku, ale radšej nikdy neprechádzať po meste s otvoreným drinkom v ruke.
Stojí za to dodržiavať tieto nepísané pravidlá a nenechať sa negatívne odlíšiť od domorodého obyvateľstva.
Kostoly a chrámy
Hoci Švajčiarsko nemá oficiálne štátne náboženstvo, možno ho definovať ako kresťanský štát, rozdelený na evanjelickú časť (veľké mestá) a katolícku krajinu (menšie mestá a strednú a južnú časť).
Švajčiarsko v XVI storočia sa ocitla v predvoji reformácie. V Bazileji, Ženeve a Zürichu sa takmer okamžite začali reformy smerujúce k transformácii na protestantizmus. V týchto pohnutých časoch našli mnohí evanjelickí utečenci z nemeckej časti Svätej ríše rímskej útočisko vo švajčiarskych mestách.
Tieto zmeny vyvolali medzi obyvateľmi určitý rozruch (napr. jedna z najstarších univerzít na svete Bazilejská univerzita bola na niekoľko rokov zatvorená, pretože chceli zostať katolíkmi ako profesori), ale ako celok pozitívne posilnili švajčiarske kantóny ako významné obchodné centrá. Z kostolov zmizli zmienky o pápežstve, svätých a mariánskej pobožnosti. Postavy Matky Božej boli odstránené alebo boli pridané zbrane, čím sa priblížila k ženskej personifikácii Helvétskeho Švajčiarska.
Ak sme v Bazileji, na nádvorí radnice (po schodoch) môžeme vidieť jednu z mála zachovaných katolíckych fresiek zobrazujúcich Posledný súd. Ak sa pozrieme do pravého dolného rohu, vidíme v plameňoch postavu pripomínajúcu pápeža. Pravdepodobne aj vďaka tomuto detailu sa obraz zachoval v pôvodnom stave.
Počas otváracích hodín máme bezplatný vstup do kostolov vo Švajčiarsku. Vstup do kostolnej veže bude spoplatnený.
Múzeá a kultúrne inštitúcie
Švajčiarsko je jednou z krajín s najväčším počtom múzeí, umeleckých galérií a kultúrnych zariadení z hľadiska svojej veľkosti.
Bohužiaľ, lístky na niektoré z nich sú veľmi drahé. Niektoré z múzeí ponúkajú tzv šťastná hodina, t. j. jedna hodina (napr. posledná hodina počas všetkých alebo niektorých dní), kedy môžeme bezplatne vstúpiť do múzeí.
Múzeá sú v pondelok zatvorené.
Ubytovanie
Ponuka ubytovania vo Švajčiarsku je bohatá a prehľadná, s čím sú, žiaľ, spojené aj vysoké ceny pre vrecko poľského turistu. S hľadaním ubytovania sa oplatí začať v predstihu a z času na čas hľadať nové ponuky. V značkových hoteloch rozpočet ibis ceny môžu byť niekedy veľmi "znesiteľné" (pre Švajčiarsko!).
Ak nájdeme ubytovanie ďalej od mesta, mali by sme si skontrolovať ceny dopravy. Niekedy nám náklady na dochádzanie vykompenzuje úspora na ubytovaní a keďže máme ubytovanie blízko centra mesta, všade môžeme ísť pešo. V Bazileji platí zaujímavá možnosť: ak sa ubytujeme v hoteli vnútri mesta, tak po dobu pobytu dostaneme kartu oprávňujúcu využívať bezplatné cestovanie MHD!
Mestská/turistická daň vo Švajčiarsku (aktualizované v septembri 2022)
Pred rezerváciou by sme mali pamätať na to, že k cene ubytovania musíme pripočítať mestskú/turistickú daň, ktorá sa počíta pre každú osobu a za každý deň pobytu. Napríklad v Luzerne a Bazileji je výška dane 4 CHF. Takže za dve osoby a dve noci sa k účtu pripočíta 16 CHF. Týka sa to všetkých typov ubytovania vrátane bytov a apartmánov prenajatých na obľúbených rezervačných webových stránkach.
Neexistuje jednotná suma pre celú krajinu a každý kantón môže stanoviť inú výšku dane pre celý región, ale aj pre jednotlivé mestá či obce. Niekedy bude suma nižšia ako 4 CHF, ale nemala by byť oveľa vyššia.
Táto suma nebude vždy pripočítaná k cene rezervácie. Niekedy sú daňové informácie uvedené v podmienkach rezervácie s hviezdičkou.
Mestská a verejná doprava
Komunikácia vo Švajčiarsku je moderná, presná a spravidla spoľahlivá. Hlavným dopravným prostriedkom v mestách sú autobusy a električky. Na zastávkach električiek a niekedy aj autobusov nájdeme automaty, kde si môžeme kúpiť lístky (platiť by sa malo kartou).
Nemali by sme predpokladať, že si lístok kúpime v autobuse priamo u vodiča. Spôsob nastupovania sa môže v jednotlivých mestách líšiť, ale neexistuje žiadne pevné pravidlo, že musíme nastupovať vždy prednými dverami.
Na najväčších švajčiarskych staniciach nájdete skrinky, do ktorých môžeme uložiť batožinu. Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke Švajčiarskych železníc SBB (v angličtine).
Na čo si dať pozor pri návšteve Švajčiarska?
V prvom rade stojí za to venovať pozornosť cenám. Ceny niektorých produktov, napríklad piva, nie sú vždy uvedené na tabuľkách s ponukou – a niekedy môže obyčajný ležiak stáť od 8 až 10 CHF!
V tradičných obchodoch s čokoládou alebo pralinkami nakupujeme tieto výrobky na váhu a cena za kilogram môže byť (a skôr bude) veľmi vysoká - väčšinou sú ceny uvádzané za 100 gramov výrobku. Pamätajte na to pri rozhodovaní o veľkom kúsku čokolády alebo veľkom množstve praliniek – účet nás môže negatívne prekvapiť.